Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

2016: náš prvý milión

.andrej Bán .marína Gálisová .eva Čobejová .časopis .téma

Kľúčovou témou Európy v tomto roku bude otázka, či opäť príde milión migrantov a ako sa s tým vyrovnáme. Ak nenájdeme spoločné riešenia, môže to byť ...

... koniec nielen Schengenu, ale aj sna o integrácii. Ďalšími výzvami budú terorizmus, vojna v Sýrii, nárast populizmu či situácia na Ukrajine.

Predpovedať svetové a domáce udalosti je vždy trúfalé, tentoraz ide tak trochu o ruskú ruletu. Stačí malá rozbuška, napríklad stlačenie joystiku tureckým vojenským pilotom, ktorý zostrelí ďalšie ruské lietadlo, a globálny konflikt netušených rozmerov je tu. Zveličujeme? Nie celkom. Viete si po novembrových voľbách v Spojených štátoch predstaviť svet, kde bude na čele superveľmocí spriaznené duo Donald Trump a Vladimír Putin?

ochrana hraníc, ale ako?

Základná otázka, či je polmiliardová Európa schopná ročne absorbovať milión migrantov, je zle postavená. Ekonomického obra, no bezpečnostného trpaslíka to určite finančne nepoloží. Je isté, že migračná vlna bude pokračovať, stačí sa pozrieť na rozpadnutú Líbyu či preplnené utečenecké tábory v okolí Sýrie. Otázka je, ako sa k tomu Európa, poučená vývojom z tohto roka postaví.

Ťažkopádny Brusel sa až nedávno rozhýbal k dlho očakávanému rozhodnutiu, že do polovice roka 2016 (čítate dobre) vznikne nová hraničná a pobrežná ochrana vonkajších hraníc so spoločnými jednotkami rýchleho nasadenia aj bez súhlasu dotknutej krajiny. Prečo až vtedy, to sa nepýtajte. Rovnako nepoznáme odpoveď na otázku, čo môže a chce urobiť Turecko s tromi miliardami eur, ktoré mu zaplatí Únia za to, že zastaví alebo minimálne obmedzí migráciu státisícov ľudí do Európy. Kupujeme si len čas, no dúfame, že problémy za nás napokon vyrieši niekto iný. Nie, ani Erdoganov režim utečencov nezastaví, tejto ilúzie sa musíme zbaviť.

Aké možnosti nám teda ostávajú? Tisícpäťsto policajtov nového Frontexu, medzi nimi možno stovka zo Slovenska, bude nasadených na účinnejšiu ochranu Schengenu. Znie to nádejne, no iba na prvý pohľad. More neoplotíme. Z geografických daností (blízke grécke ostrovy pri pobreží Turecka a talianska Lampedusa pri brehoch Afriky) vyplýva, že možno dosiahneme pravý opak humánneho riešenia – ešte viac tragédií pred bránami Európy.

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) k 10. decembru evidovala 5 113 obetí, ktoré zahynuli na ceste za bezpečím a lepším životom. Viac ako 3 700 ľudí sa vlani utopilo vo vlnách Stredozemného a Egejského mora. V Európe preto zrejme budú silnieť hlasy, ktoré volajú po bezpečných prevozoch žiadateľov o azyl v limitovaných počtoch tak, aby neboli vystavení sieťam pašerákov a dramatickým plavbám na preťažených člnoch. Rovnako sa dá očakávať, že bude v Európe narastať intenzita pohybu opačným smerom, teda navracanie neúspešných žiadateľov o azyl do krajín pôvodu. A nepôjde iba o Nemecko a české firmy, ktoré dnes na tom zarábajú.

východ proti Západu

A práve od júla, keď dúfajme začne fungovať nový Frontex, bude na pol roka predsedníckou krajinou Únie Slovensko. Tejto cti sa nám dostane v čase tretej vlády Roberta Fica. Dnes je isté, že Smer voľby v marci vyhrá, jedinou otázkou ostáva, či bude naďalej vládnuť sám. Ak áno, posilní sa stredoeurópsky triumvirát štátostrán a populistických vládcov v Maďarsku (Viktor Orbán), Poľsku (Jaroslav Kaczyński) a na Slovensku (Robert Fico). Kumulovaný efekt antieurópanstva, na ktoré môžu občania krajín V4 už onedlho doplatiť, dopĺňa nechutný bonmotista Miloš Zeman na Pražskom hrade. Dá sa preto očakávať, že v Európe, teda tej zvyšnej, budú silnieť aj hlasy, ktoré volajú po obmedzení platieb z EÚ pre krajiny, ktoré utečencov neprijmú.

Kľúčová otázka nadchádzajúceho roka znie, či Angela Merkel dotlačí Európu k spolupráci.

Predsedníctvo EÚ preberieme po Holandsku, teda po krajine, z ktorej sa ozvali zatiaľ iba nesmelé úvahy o minischenge, teda po inej variácii dvojrýchlostnej Európy. A na rozdiel od prvých úvah v časoch Grexitu by sa už so Slovenskom v tomto užšom spolku Nemecka a spol. nepočítalo. Niekdajšie delenie na bohatší a zodpovedný Sever a chudobnejší zadlžený Juh tak vystriedalo nemenej schematické, no do veľkej miery pravdivé delenie na solidárny Západ a nesolidárny Východ. Západoeurópania majú pravdu v tom, že spoločný projekt nemôže fungovať, ak sa niektorí prídu na pomyselný banket iba najesť a potom odídu grgajúc od bohato prestretého stola bez toho, že by pozvanie nabudúce opätovali.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite