Vyše 21 percent pre Kotlebu niektorí pozorovatelia zľahčovali argumentom nízkej volebnej účasti. Až by sa mohlo zdať, že o jeho úspechu rozhodli malé, ale zvlášť motivované skupinky radikálov, ktoré dorazili k voľbám. Lenže skutočnosť je vážnejšia. V Banskobystrickom kraji bola najvyššia volebná účasť, takmer 25 percent, a v prvom kole tu volilo približne o sedem percent viac voličov než v Trenčianskom, Nitrianskom, Trnavskom či Košickom kraji.
Okrem toho Kotlebu volilo za župana dvojnásobne viac voličov než naposledy (v roku 2009 získal 13 629 hlasov, teraz to bolo 26 251 hlasov a v druhom kole vytvorí zrejme svoj nový osobný rekord).
Už to nejde odbiť tvrdením, že vodcu ĽSNS (Ľudová strana Naše Slovensko) podporujú skinhedi a spriaznení extrémisti. Najviac voličov má práve na miestach, kde žijú Rómovia v segregovaných osadách či mestských getách – v takmer šesťtisícovom Poltári získal v prvom kole župných volieb 31 percent, v 12-tisícovej Revúcej vyše 32 percent a v 22-tisícovom Brezne dokonca 34,5 percenta.
Ale bodoval aj v samotnom centre kraja. V Banskej Bystrici a okolí, kde kandidoval ako poslanec, ho spolu s ďalšími kandidátmi zakrúžkovalo 38 percent (!) zúčastnených voličov. Z hlasu pre Kotlebu sa tak stáva spoločensky akceptovateľná revolta. Novú atmosféru ilustrujú aj dva kultivované blogy Branislava Cabana na sme.sk, kde ich autor zdôvodňuje, prečo dá svoj protestný hlas práve Kotlebovi – jeho prvý blog, ktorý mal 36-tisíc čitateľov, „lajklo“ na Facebooku 7 200 ľudí.
Čo sa to vlastne deje? Kto sú noví Kotlebovi voliči? A čo chcú spoločnosti povedať tým, že volia nacionalistického extrémistu, popri ktorom pôsobí aj SNS ako salónna európska strana?
.jelšava: na truc ostatným
Vo viac než trojtisícovom gemerskom mestečku Jelšava, známom najmä vďaka magnezitke a zničenej mesačnej krajine naokolo, dosiahol kandidát na župana Marian Kotleba fenomenálny úspech – získal tu pri nízkej účasti (k urnám prišlo 247 voličov) každý druhý hlas. Dva dni po voľbách, za pochmúrneho jesenného počasia, keď sa šeď zdá ešte šedivejšia, Jelšava pôsobí ako mesto duchov, akoby sa tu vojna skončila iba včera. Coburgovský kaštieľ s delom z 2. svetovej vojny a s päťcípou červenou hviezdou ako dominanta námestia sa rozpadáva, podobne ako domy naokolo. Jeden nemá časť krovu a strechy, druhému vietor každú chvíľu odnesie plech na vikieri. Mnohé domy sú prázdne, majú porozbíjané okná. Bizarne pôsobí pestrofarebný nápis Za lepší život na jednej z brán.
Po chodníkoch kráčajú dvojice mladých Rómov s vozíkmi, na ktorých občas nesú kovy do zberne druhotných surovín. Pred pár rokmi primátor Jelšavy Milan Kolesár burcoval na poplach v súvislosti s krádežami kovov; mizla strecha kaštieľa, mizli poklopy na ulici, mizlo zábradlie pri obchode. Nie je tu mestská polícia, a tak primátor angažoval ostrých chlapcov z SBS s vlčiakmi. Pomohlo to. Dočasne.
Na vývesných plochách alebo vo výkladoch, dokonca na bilborde tu uvidíte Vladimíra Maňku, Ľudovíta Kaníka a iných kandidátov, Kotlebu však budete hľadať zbytočne. Zdá sa, že v meste, kde je takmer každý druhý obyvateľ Róm, nič také nepotrebuje. „Kotleba nám je odporný, no volili sme ho natruc ostatným politikom, aby si tí hore uvedomili, kde a ako tu žijeme,“ hovorí jedna z dvojice starších dám, ktoré prechádzajú okolo zariadenia, poeticky nazvaného Jelšavská pizza, a pokračuje: „Keby ste tu žili, chápali by ste. Čo nás trápi? Agresivita Cigánov! Minule neskoro večer na ulici napadli a okradli 80-ročnú dôchodkyňu.“
Po oboch stranách Jelšavskej pizze sú krčmy, jediné otvorené na širokom okolí. V jednej je herňa, ani jeden z prítomných mužov k voľbám neprišiel. V tej druhej sedia pri pive štamgasti, Rómovia spoločne s bielymi. Vyzerajú družne. Jeden z nich sa púšťa do politologickej úvahy o Kaníkovi a Kotlebovi: „Ktorý z nich povedal jednu večeru a dosť? Ktorý z nich povedal prídavky pozastavím každému? Kotleba alebo Kaník? Kaník! Ja som volil Maňku. Môj názor je, že každý si chce napchať vrecká, ale nech niečo urobí aj pre ľudí.“ Na otázku, čo urobil pre ľudí Maňka, už odpovedať nevie.
Stmieva sa. Po chodníku kráča pani vo veku pred dôchodkom. Aj ona je zhovorčivá. Nepovie to priamo, no aj ona volila zrejme Kotlebu. „Pochádzam z Chorvátskeho Grobu pri Bratislave. Naša mamka sa sem s deťmi prisťahovala kvôli krásnej prírode. Keby mi pred 48 rokmi povedali, že idem do rezervácie ako v Amerike pre Indiánov, nešla by som. Keby tu žili iba miestni Rómovia, bolo by to fajn, ale zdevastovali to tí, čo ich sem nasťahovali od Košíc a od Popradu. A pozdravte Bratislavu!“ Okolo kráča dôchodca. Netvári sa vľúdne a tvrdí, že nevie, koho v sobotu volil.
Posledný respondent je sympatický mladý muž. Ochotne sa predstaví ako Miroslav Hrivňák, pracuje ako šéf miestneho Rómskeho centra, ktoré zriadilo miestne združenie YMCA v Revúcej. Spomína nám bohatý program: „V pondelok máme tanec a spevácky krúžok, v utorok nízkoprahový klub, v stredu biblické štúdiá pre dospelých, vo štvrtok doučovanie, v piatok klub matiek a čajovňu pre mladých, v sobotu tanečný krúžok, dievčatá sa učia variť, večer je besiedka pre deti. Týždenne k nám príde do sto ľudí.“ Hrivňák v prvom kole voliť nebol, no keby bol, tak dá hlas Kaníkovi. Ľavica mu nesedí a extrémna pravica už vôbec. „Prečo tu volia Kotlebu? To je jednoduché. Vládne tu frustrácia z Rómov a vysoká nezamestnanosť,“ dodáva a odkráča do začínajúcej tmy.
.sNS: kotleba nám zobral program
Ale čo si o Kotlebovom ťažení myslí tradičný národniarsky tábor? Bola to SNS, ktorej sa v rámci kraja tradične darilo najmä na Horehroní. Ale o SNS už príliš nepočuť, mnohé ich heslá, no v extrémnejšej podobe, prebral Kotleba a jeho ĽSNS.
Kancelária v okrajovej časti Banskej Bystrice má najväčšiu slávu už za sebou. Už len malá vlajočka SNS na veľkom konferenčnom stole naznačuje, že tu kedysi naozaj sídlila krajská centrála tejto strany. Bývalý krajský šéf SNS a štátny tajomník na ministerstve dopravy Dušan Švantner má dnes v týchto priestoroch svoju firmu. Čo sa týka politiky, dnes žije najmä spomienkami na staré časy. Napríklad na to, ako SNS v jeho domovskom okrese Brezno dosahovala vo voľbách takmer 20 percent hlasov, alebo na chvíle, keď sa aj vďaka jeho spostredkovateľským službám opäť spojili Ján Slota s Annou Belousovovou a SNS sa tak vrátila do parlamentu. V týchto voľbách sa Švantner nedostal ani do župného zastupiteľstva. Národniari, ktorí predtým kdekoho označovali za zradcu národa, sa teraz prizerajú úspechu Kotlebu, ktorý ich vyhlasuje za skorumpovaných zradcov národa.
Švantner je s vedením dnešnej SNS rozhádaný, o Kotlebovi hovorí s rešpektom. Výsledok ho vraj neprekvapil, Švantner hovorí, že už počas volebnej soboty cítil, že Kotleba môže predbehnúť Kaníka. Hoci Kotleba nemal žiadnu viditeľnú kampaň, aj Švantner si myslí, že mu pomohlo vystúpenie v televízii TA3, kde pôsobil „slušne a erudovane“. Kotlebov úspech je podľa neho postavený na nespokojnosti ľudí s „cigánskou otázkou“. Slovo Róm Dušan Švantner striktne odmieta používať. „Po revolúcii si politici mysleli, že keď premenujú Cigánov na Rómov, všetko sa zmení, ale nič sa nezmenilo. Dnes je taký stav, že bandy trinásťročných chalanov sú schopné prepadnúť a olúpiť starcov alebo ženy. To sa už nedá zatajiť, to treba riešiť. Ale všetci pred tým pchajú hlavy do piesku.“
Slovo všetci vzťahuje Švantner aj na SNS, ktorá túto tému zanedbala. „Mal to byť náš program. V roku 2010 som na sneme strany hovoril: poďme to riešiť my, lebo sa toho perfektne chytá Kotleba. Nič sa však nedialo. Jano Slota o tom ešte aspoň rozprával, dnešná SNS však mlčí,“ hovorí Švantner. On sám vraj navrhoval, aby sa na ústredí strany zriadil tím zložený z ľudí z regiónov, právnika, poslanca parlamentu a ľudí z bezpečnostných služieb. Ten by v prípade potreby vyrazil na miesta, kde by mali ľudia pocit, že sa im krivdí a priamo v teréne by sa im snažil pomôcť.
Švantner pozná medzi esenesákmi viacerých, ktorí volili Kotlebu. „Ale sympatie voči Kotlebovi idú naprieč celým spektrom, podľa toho, kto má aký kontakt s cigánskym problémom. Kotlebu volia priaznivci všetkých strán d Smeru až po SDKÚ. Sú také obce, kde v parlamentných voľbách ľudia hlasujú za veľa strán, teraz tam však bude mať Kotleba možno 90 percent.“ Aj Švantner sa chystá ísť voliť v druhom kole. Komu z dvojice Maňka a Kotleba dá svoj hlas, však nechce povedať.
.polomka: výstražná päsť
V trojtisícovej horehronskej obci Polomka hlasovalo v prvom kole župných volieb necelých 16 percent voličov a asi 40 percent z nich za Mariana Kotlebu. Stretnúť niekoho z nich nie je ľahké. Na ulici postávajú najmä Rómovia, ktorých tu žije približne 450. Tým však na tému voľby nie je príliš do reči. Jeden z nich nás dokonca neváha označiť za Kotlebových agentov. Skúšame šťastie v miestnom bare Route 66, ale márne – od jedného stola znie nemčina a z ďalšieho zase angličtina. Čašníčka so smiechom zmierňuje náš údiv z toho, či takto vyzerá bežný deň v horehronskej krčme. Nemci sú pravdepodobne zablúdení turisti a po anglicky rozpráva miestna žena, ktorá pracovala v Anglicku a má tu odtiaľ návštevu. Sama čašníčka patrí k dominantnej väčšine obce – voliť nebola a nechystá sa ani v druhom kole.
Starosta Ján Lihan z SDKÚ volil v prvom kole Ľudovíta Kaníka a otázku, koho si vyberie v druhom kole, ponechá na našu fantáziu. Viacerých Kotlebových voličov starosta osobne pozná, a nie sú to podľa neho žiadni extrémisti, ale jednoduchí, sklamaní ľudia. V regióne je vysoká nezamestnanosť a miestnych ľudí trápi aj vysoká kriminalita a obťažovanie zo strany Rómov. Ich počet prudko rastie, a v dôsledku demografie obce klesajú ceny miestnych nehnuteľností, ľudia majú problém vziať si hypotéky, pretože banky nechcú zobrať ich domy do zálohy.
Podľa Lihana sa mladá generácia Rómov sa správa oveľa horšie než staršie ročníky: „Tí mladí už nemajú naozaj žiadne zábrany. Často sa tu vyskytujú krádeže, vlani nám napríklad odťali káble zo snežných diel. V zberných surovinách za ne dostali možno dvesto eur, nám však vznikla škoda tritisíc eur.“ Veľkí politici sa podľa neho pri tejto téme správajú alibisticky. „Vláda má 83 poslancov a namiesto toho, aby to využila na prijímanie potrebných zákonov, zverí túto ťažkú problematiku splnomocnencovi z opozície. To je zbavenie sa zodpovednosti. Ľudia sú už unavení z neustálych sľubov. A ak to teraz bol výstražný prst, v druhom kole môže prísť výstražná päsť,“ varuje so smútkom v hlase miestny politik SDKÚ.
.brezno: protest z undergroundu
V centre Brezna cítiť dejiny, stojí tam katolícky kostol, kláštor piaristov aj evanjelický kostol so slávnymi farármi, ktorí zasvätili svoj život slovenskej veci. Ako farár tu od roku 1824 pôsobil Ján Chalupka, ktorý tu čerpal inšpiráciu aj na svoju slávnu veselohru Kocúrkovo. Sám Chalupka, ktorý vo svojich dielach pranieroval národnú neuvedomelosť a pomaďarčovanie Slovákov, si želal, aby sa práve Brezno stalo sídlom Matice slovenskej. V Brezne sa narodil spoluzakladateľ a prvý podpredseda Matice Karol Kuzmány. A od roku 1930 tu bol evanjelickým farárom aj Martin Rázus, v tom čase už predseda prvorepublikovej SNS. Rázus by bol asi nepríjemne prekvapený, keby videl svojich nástupcov, ktorí prebrali vedenie SNS po páde komunizmu. Ale v Brezne sa darilo aj Jánovi Slotovi. To je už minulosť, národniari tu v posledných rokoch akoby zmizli pod povrchom zeme. Lenže Marian Kotleba tu získal 34,5 percenta – a Brezno je najväčším mestom v kraji, kde môže Kotleba poraziť Maňku v druhom kole (v tom prvom ho Maňka predbehol iba o dve percentá). Vo vyše 20-tisícovom meste žije v troch lokalitách asi dvetisíc Rómov. Takzvaný dom hrôzy vidí pri hlavnej ceste každý, kto prechádza Horehroním a vstupuje do centra. Napätie sa stupňuje už dlhé roky, pretože s pribúdajúcim počtom Rómov, žijúcich v hrozných podmienkach, rastie aj počet frustrovaných Brezňanov, ktorí bezprostredne trpia a ich nehnuteľnosti sa stávajú nepredajnými.
Keď v utorok o piatej podvečer stojíme na hlavnom námestí, zrazu za sebou začujeme pokrik: „Heil Hitler! Kotleba!“ Nie, nejde o žiadnu partiu skinhedov, tí zmizli aj z Brezna, to sa len s chichotom zabávajú traja asi 15-roční chlapci s dievčaťom, ktorí na bicykloch rýchlo ufrnknú preč.
V Brezne nehľadáme typických voličov Kotlebu. Naopak, vyberáme sa do legendárneho klubu Bombura, v ktorom sa hrá alternatívna hudba a schádza sa tu kultúrna elita mesta. Koncertuje tu práve brnianska undergroundová kapela Urband, ktorá hrá zmes ruských piesní a džezu. Majiteľ klubu Marián Pavúk pokladá úspech Kotlebu za katastrofu. Pre neho je to neprijateľný extrém, on sám volil v prvom kole Kaníka, v druhom však voliť nepôjde. „Čakal som, že Kotleba bude tretí. Ale pravdupovediac, jeho úspech ma až tak nešokoval. S hrôzou som zisťoval, že osobne poznám ľudí, ktorí ho volia, aj mnohí mladí, ktorí chodia sem do klubu. Sú humanitne a umelecky orientovaní. Medzi jeho voličmi sú študenti, bežní úradníci aj manželky mojich známych. Vnímam to ako katastrofu.“ Ale ani podľa Pavúka tých ľudí nemožno vnímať ako extrémistov. Ide skôr o prejav frustrácie z čoraz horších pomerov v meste. „Mladí s intelektuálnym potenciálom mesto opúšťajú, čo cítime aj v našom klube. Čo by tu napokon robili? Prácu tu vedia zohnať najmä čašníci, všetky veľké investície sa končia na západe Slovenska. Ako huby po daždi pribúdajú herne, ktoré sú plné Rómov. Vonku od rána čakajú ich ženy a deti, kým otec niečo vyhrá.“
V klube stretávame 20-ročného dlhovlasého Martina, ktorý má na Kotlebu možno rovnaký názor ako majiteľ klubu, ale nad župnými voľbami rozmýšľa inak. Pod podmienkou anonymity hovorí, že v prvom kole nešiel voliť, ale rozmýšľa, že na druhom kole sa zúčastní a určite nebude voliť Maňku. „Áno, viem, Kotleba je debilný nácko, ale všetci ma už serú. Možno mu z protestu ten hlas dám. Aj viacerí kamoši ho volia a tiež to nie sú žiadni náckovia. Pýtate sa prečo? Dôvodom sú Cigáni tu v meste...“
V prostredí klubu sa pohybuje aj gymnazista a prvovolič Matej. Ani on nechce vystupovať pod celým menom. V prvom kole volil a v druhom bude voliť Kotlebu. „Môj otec vyslovene nechcel, aby som ho volil, pokladá ho za extrémistu. So svojím názorom sa netajím, ale kvôli otcovi s tým nechcem vystupovať aj v médiách.
Matej má širšie umelecké záujmy, je divadelník a budúci rok sa chce uchádzať o štúdium na banskobystrickej Akadémii umení. Hovorí, že Kotlebu by asi volil aj v parlamentných voľbách. Vodca ĽSNS ho prvýkrát zaujal pred dvoma-tromi rokmi, keď v Brezne rečnil o rómskom probléme. „Už vtedy som sa zaujímal o veci verejné, prišiel som aj s kamarátom, páčilo sa nám, že hovoril otvorene pravdu a bolo to k veci.“
Matej má zlé skúsenosti s Rómami už odmala, hovorí o nich ako o „neprispôsobivých občanoch“. „Chodia do mesta, kradnú, robia neporiadok. Veľa detí majú len kvôli dávkam a preto, aby sa nimi mohli kryť pri krádežiach. Zákon tu nič nezmôže. Zlé je to aj na školách, mali sme ich na základnej škole, kde znemožňovali normálnu výučbu. A to ja sa nemusím až tak sťažovať, lebo žijem na sídlisku, kde nežijú v bezprostrednej blízkosti. Ale v Brezne cítite strach, sme ohrození.“
Tí jeho spolužiaci z breznianskeho gymnázia, ktorí už mohli prvýkrát voliť, sa zväčša rozhodli pre Kotlebu. Čo si však od neho sľubujú? „Pripúšťam, že sčasti je extrémista, pretože ide proti demokracii. Pre mňa je podstatné, že o Rómoch hovorí pravdu a myslím si, že by vedel vytvoriť nové pracovné miesta. Stavajú sa tu cesty s buldozérmi, prečo tam neposlať piatich nezamestnaných s krompáčmi, aby nesedeli večne doma?“ rečnícky sa pýta Matej.
Jedinou dobrou správou z Banskobystrického kraja je, že noví Kotlebovi voliči sú značne umiernenejší než vodca strany, ktorej program sa pohybuje na hranici zákona a ktorej nenávisť voči Rómom je ďaleko za hranicou ľudskosti.
O tom, či raz bude Marian Kotleba zvolený aj do NR SR, rozhodne aj reakcia centrálnych politikov v Bratislave.
Okrem toho Kotlebu volilo za župana dvojnásobne viac voličov než naposledy (v roku 2009 získal 13 629 hlasov, teraz to bolo 26 251 hlasov a v druhom kole vytvorí zrejme svoj nový osobný rekord).
Už to nejde odbiť tvrdením, že vodcu ĽSNS (Ľudová strana Naše Slovensko) podporujú skinhedi a spriaznení extrémisti. Najviac voličov má práve na miestach, kde žijú Rómovia v segregovaných osadách či mestských getách – v takmer šesťtisícovom Poltári získal v prvom kole župných volieb 31 percent, v 12-tisícovej Revúcej vyše 32 percent a v 22-tisícovom Brezne dokonca 34,5 percenta.
Ale bodoval aj v samotnom centre kraja. V Banskej Bystrici a okolí, kde kandidoval ako poslanec, ho spolu s ďalšími kandidátmi zakrúžkovalo 38 percent (!) zúčastnených voličov. Z hlasu pre Kotlebu sa tak stáva spoločensky akceptovateľná revolta. Novú atmosféru ilustrujú aj dva kultivované blogy Branislava Cabana na sme.sk, kde ich autor zdôvodňuje, prečo dá svoj protestný hlas práve Kotlebovi – jeho prvý blog, ktorý mal 36-tisíc čitateľov, „lajklo“ na Facebooku 7 200 ľudí.
Čo sa to vlastne deje? Kto sú noví Kotlebovi voliči? A čo chcú spoločnosti povedať tým, že volia nacionalistického extrémistu, popri ktorom pôsobí aj SNS ako salónna európska strana?
.jelšava: na truc ostatným
Vo viac než trojtisícovom gemerskom mestečku Jelšava, známom najmä vďaka magnezitke a zničenej mesačnej krajine naokolo, dosiahol kandidát na župana Marian Kotleba fenomenálny úspech – získal tu pri nízkej účasti (k urnám prišlo 247 voličov) každý druhý hlas. Dva dni po voľbách, za pochmúrneho jesenného počasia, keď sa šeď zdá ešte šedivejšia, Jelšava pôsobí ako mesto duchov, akoby sa tu vojna skončila iba včera. Coburgovský kaštieľ s delom z 2. svetovej vojny a s päťcípou červenou hviezdou ako dominanta námestia sa rozpadáva, podobne ako domy naokolo. Jeden nemá časť krovu a strechy, druhému vietor každú chvíľu odnesie plech na vikieri. Mnohé domy sú prázdne, majú porozbíjané okná. Bizarne pôsobí pestrofarebný nápis Za lepší život na jednej z brán.
Po chodníkoch kráčajú dvojice mladých Rómov s vozíkmi, na ktorých občas nesú kovy do zberne druhotných surovín. Pred pár rokmi primátor Jelšavy Milan Kolesár burcoval na poplach v súvislosti s krádežami kovov; mizla strecha kaštieľa, mizli poklopy na ulici, mizlo zábradlie pri obchode. Nie je tu mestská polícia, a tak primátor angažoval ostrých chlapcov z SBS s vlčiakmi. Pomohlo to. Dočasne.
Na vývesných plochách alebo vo výkladoch, dokonca na bilborde tu uvidíte Vladimíra Maňku, Ľudovíta Kaníka a iných kandidátov, Kotlebu však budete hľadať zbytočne. Zdá sa, že v meste, kde je takmer každý druhý obyvateľ Róm, nič také nepotrebuje. „Kotleba nám je odporný, no volili sme ho natruc ostatným politikom, aby si tí hore uvedomili, kde a ako tu žijeme,“ hovorí jedna z dvojice starších dám, ktoré prechádzajú okolo zariadenia, poeticky nazvaného Jelšavská pizza, a pokračuje: „Keby ste tu žili, chápali by ste. Čo nás trápi? Agresivita Cigánov! Minule neskoro večer na ulici napadli a okradli 80-ročnú dôchodkyňu.“
Po oboch stranách Jelšavskej pizze sú krčmy, jediné otvorené na širokom okolí. V jednej je herňa, ani jeden z prítomných mužov k voľbám neprišiel. V tej druhej sedia pri pive štamgasti, Rómovia spoločne s bielymi. Vyzerajú družne. Jeden z nich sa púšťa do politologickej úvahy o Kaníkovi a Kotlebovi: „Ktorý z nich povedal jednu večeru a dosť? Ktorý z nich povedal prídavky pozastavím každému? Kotleba alebo Kaník? Kaník! Ja som volil Maňku. Môj názor je, že každý si chce napchať vrecká, ale nech niečo urobí aj pre ľudí.“ Na otázku, čo urobil pre ľudí Maňka, už odpovedať nevie.
Stmieva sa. Po chodníku kráča pani vo veku pred dôchodkom. Aj ona je zhovorčivá. Nepovie to priamo, no aj ona volila zrejme Kotlebu. „Pochádzam z Chorvátskeho Grobu pri Bratislave. Naša mamka sa sem s deťmi prisťahovala kvôli krásnej prírode. Keby mi pred 48 rokmi povedali, že idem do rezervácie ako v Amerike pre Indiánov, nešla by som. Keby tu žili iba miestni Rómovia, bolo by to fajn, ale zdevastovali to tí, čo ich sem nasťahovali od Košíc a od Popradu. A pozdravte Bratislavu!“ Okolo kráča dôchodca. Netvári sa vľúdne a tvrdí, že nevie, koho v sobotu volil.
Posledný respondent je sympatický mladý muž. Ochotne sa predstaví ako Miroslav Hrivňák, pracuje ako šéf miestneho Rómskeho centra, ktoré zriadilo miestne združenie YMCA v Revúcej. Spomína nám bohatý program: „V pondelok máme tanec a spevácky krúžok, v utorok nízkoprahový klub, v stredu biblické štúdiá pre dospelých, vo štvrtok doučovanie, v piatok klub matiek a čajovňu pre mladých, v sobotu tanečný krúžok, dievčatá sa učia variť, večer je besiedka pre deti. Týždenne k nám príde do sto ľudí.“ Hrivňák v prvom kole voliť nebol, no keby bol, tak dá hlas Kaníkovi. Ľavica mu nesedí a extrémna pravica už vôbec. „Prečo tu volia Kotlebu? To je jednoduché. Vládne tu frustrácia z Rómov a vysoká nezamestnanosť,“ dodáva a odkráča do začínajúcej tmy.
.sNS: kotleba nám zobral program
Ale čo si o Kotlebovom ťažení myslí tradičný národniarsky tábor? Bola to SNS, ktorej sa v rámci kraja tradične darilo najmä na Horehroní. Ale o SNS už príliš nepočuť, mnohé ich heslá, no v extrémnejšej podobe, prebral Kotleba a jeho ĽSNS.
Kancelária v okrajovej časti Banskej Bystrice má najväčšiu slávu už za sebou. Už len malá vlajočka SNS na veľkom konferenčnom stole naznačuje, že tu kedysi naozaj sídlila krajská centrála tejto strany. Bývalý krajský šéf SNS a štátny tajomník na ministerstve dopravy Dušan Švantner má dnes v týchto priestoroch svoju firmu. Čo sa týka politiky, dnes žije najmä spomienkami na staré časy. Napríklad na to, ako SNS v jeho domovskom okrese Brezno dosahovala vo voľbách takmer 20 percent hlasov, alebo na chvíle, keď sa aj vďaka jeho spostredkovateľským službám opäť spojili Ján Slota s Annou Belousovovou a SNS sa tak vrátila do parlamentu. V týchto voľbách sa Švantner nedostal ani do župného zastupiteľstva. Národniari, ktorí predtým kdekoho označovali za zradcu národa, sa teraz prizerajú úspechu Kotlebu, ktorý ich vyhlasuje za skorumpovaných zradcov národa.
Švantner je s vedením dnešnej SNS rozhádaný, o Kotlebovi hovorí s rešpektom. Výsledok ho vraj neprekvapil, Švantner hovorí, že už počas volebnej soboty cítil, že Kotleba môže predbehnúť Kaníka. Hoci Kotleba nemal žiadnu viditeľnú kampaň, aj Švantner si myslí, že mu pomohlo vystúpenie v televízii TA3, kde pôsobil „slušne a erudovane“. Kotlebov úspech je podľa neho postavený na nespokojnosti ľudí s „cigánskou otázkou“. Slovo Róm Dušan Švantner striktne odmieta používať. „Po revolúcii si politici mysleli, že keď premenujú Cigánov na Rómov, všetko sa zmení, ale nič sa nezmenilo. Dnes je taký stav, že bandy trinásťročných chalanov sú schopné prepadnúť a olúpiť starcov alebo ženy. To sa už nedá zatajiť, to treba riešiť. Ale všetci pred tým pchajú hlavy do piesku.“
Slovo všetci vzťahuje Švantner aj na SNS, ktorá túto tému zanedbala. „Mal to byť náš program. V roku 2010 som na sneme strany hovoril: poďme to riešiť my, lebo sa toho perfektne chytá Kotleba. Nič sa však nedialo. Jano Slota o tom ešte aspoň rozprával, dnešná SNS však mlčí,“ hovorí Švantner. On sám vraj navrhoval, aby sa na ústredí strany zriadil tím zložený z ľudí z regiónov, právnika, poslanca parlamentu a ľudí z bezpečnostných služieb. Ten by v prípade potreby vyrazil na miesta, kde by mali ľudia pocit, že sa im krivdí a priamo v teréne by sa im snažil pomôcť.
Švantner pozná medzi esenesákmi viacerých, ktorí volili Kotlebu. „Ale sympatie voči Kotlebovi idú naprieč celým spektrom, podľa toho, kto má aký kontakt s cigánskym problémom. Kotlebu volia priaznivci všetkých strán d Smeru až po SDKÚ. Sú také obce, kde v parlamentných voľbách ľudia hlasujú za veľa strán, teraz tam však bude mať Kotleba možno 90 percent.“ Aj Švantner sa chystá ísť voliť v druhom kole. Komu z dvojice Maňka a Kotleba dá svoj hlas, však nechce povedať.
.polomka: výstražná päsť
V trojtisícovej horehronskej obci Polomka hlasovalo v prvom kole župných volieb necelých 16 percent voličov a asi 40 percent z nich za Mariana Kotlebu. Stretnúť niekoho z nich nie je ľahké. Na ulici postávajú najmä Rómovia, ktorých tu žije približne 450. Tým však na tému voľby nie je príliš do reči. Jeden z nich nás dokonca neváha označiť za Kotlebových agentov. Skúšame šťastie v miestnom bare Route 66, ale márne – od jedného stola znie nemčina a z ďalšieho zase angličtina. Čašníčka so smiechom zmierňuje náš údiv z toho, či takto vyzerá bežný deň v horehronskej krčme. Nemci sú pravdepodobne zablúdení turisti a po anglicky rozpráva miestna žena, ktorá pracovala v Anglicku a má tu odtiaľ návštevu. Sama čašníčka patrí k dominantnej väčšine obce – voliť nebola a nechystá sa ani v druhom kole.
Starosta Ján Lihan z SDKÚ volil v prvom kole Ľudovíta Kaníka a otázku, koho si vyberie v druhom kole, ponechá na našu fantáziu. Viacerých Kotlebových voličov starosta osobne pozná, a nie sú to podľa neho žiadni extrémisti, ale jednoduchí, sklamaní ľudia. V regióne je vysoká nezamestnanosť a miestnych ľudí trápi aj vysoká kriminalita a obťažovanie zo strany Rómov. Ich počet prudko rastie, a v dôsledku demografie obce klesajú ceny miestnych nehnuteľností, ľudia majú problém vziať si hypotéky, pretože banky nechcú zobrať ich domy do zálohy.
Podľa Lihana sa mladá generácia Rómov sa správa oveľa horšie než staršie ročníky: „Tí mladí už nemajú naozaj žiadne zábrany. Často sa tu vyskytujú krádeže, vlani nám napríklad odťali káble zo snežných diel. V zberných surovinách za ne dostali možno dvesto eur, nám však vznikla škoda tritisíc eur.“ Veľkí politici sa podľa neho pri tejto téme správajú alibisticky. „Vláda má 83 poslancov a namiesto toho, aby to využila na prijímanie potrebných zákonov, zverí túto ťažkú problematiku splnomocnencovi z opozície. To je zbavenie sa zodpovednosti. Ľudia sú už unavení z neustálych sľubov. A ak to teraz bol výstražný prst, v druhom kole môže prísť výstražná päsť,“ varuje so smútkom v hlase miestny politik SDKÚ.
.brezno: protest z undergroundu
V centre Brezna cítiť dejiny, stojí tam katolícky kostol, kláštor piaristov aj evanjelický kostol so slávnymi farármi, ktorí zasvätili svoj život slovenskej veci. Ako farár tu od roku 1824 pôsobil Ján Chalupka, ktorý tu čerpal inšpiráciu aj na svoju slávnu veselohru Kocúrkovo. Sám Chalupka, ktorý vo svojich dielach pranieroval národnú neuvedomelosť a pomaďarčovanie Slovákov, si želal, aby sa práve Brezno stalo sídlom Matice slovenskej. V Brezne sa narodil spoluzakladateľ a prvý podpredseda Matice Karol Kuzmány. A od roku 1930 tu bol evanjelickým farárom aj Martin Rázus, v tom čase už predseda prvorepublikovej SNS. Rázus by bol asi nepríjemne prekvapený, keby videl svojich nástupcov, ktorí prebrali vedenie SNS po páde komunizmu. Ale v Brezne sa darilo aj Jánovi Slotovi. To je už minulosť, národniari tu v posledných rokoch akoby zmizli pod povrchom zeme. Lenže Marian Kotleba tu získal 34,5 percenta – a Brezno je najväčším mestom v kraji, kde môže Kotleba poraziť Maňku v druhom kole (v tom prvom ho Maňka predbehol iba o dve percentá). Vo vyše 20-tisícovom meste žije v troch lokalitách asi dvetisíc Rómov. Takzvaný dom hrôzy vidí pri hlavnej ceste každý, kto prechádza Horehroním a vstupuje do centra. Napätie sa stupňuje už dlhé roky, pretože s pribúdajúcim počtom Rómov, žijúcich v hrozných podmienkach, rastie aj počet frustrovaných Brezňanov, ktorí bezprostredne trpia a ich nehnuteľnosti sa stávajú nepredajnými.
Keď v utorok o piatej podvečer stojíme na hlavnom námestí, zrazu za sebou začujeme pokrik: „Heil Hitler! Kotleba!“ Nie, nejde o žiadnu partiu skinhedov, tí zmizli aj z Brezna, to sa len s chichotom zabávajú traja asi 15-roční chlapci s dievčaťom, ktorí na bicykloch rýchlo ufrnknú preč.
V Brezne nehľadáme typických voličov Kotlebu. Naopak, vyberáme sa do legendárneho klubu Bombura, v ktorom sa hrá alternatívna hudba a schádza sa tu kultúrna elita mesta. Koncertuje tu práve brnianska undergroundová kapela Urband, ktorá hrá zmes ruských piesní a džezu. Majiteľ klubu Marián Pavúk pokladá úspech Kotlebu za katastrofu. Pre neho je to neprijateľný extrém, on sám volil v prvom kole Kaníka, v druhom však voliť nepôjde. „Čakal som, že Kotleba bude tretí. Ale pravdupovediac, jeho úspech ma až tak nešokoval. S hrôzou som zisťoval, že osobne poznám ľudí, ktorí ho volia, aj mnohí mladí, ktorí chodia sem do klubu. Sú humanitne a umelecky orientovaní. Medzi jeho voličmi sú študenti, bežní úradníci aj manželky mojich známych. Vnímam to ako katastrofu.“ Ale ani podľa Pavúka tých ľudí nemožno vnímať ako extrémistov. Ide skôr o prejav frustrácie z čoraz horších pomerov v meste. „Mladí s intelektuálnym potenciálom mesto opúšťajú, čo cítime aj v našom klube. Čo by tu napokon robili? Prácu tu vedia zohnať najmä čašníci, všetky veľké investície sa končia na západe Slovenska. Ako huby po daždi pribúdajú herne, ktoré sú plné Rómov. Vonku od rána čakajú ich ženy a deti, kým otec niečo vyhrá.“
V klube stretávame 20-ročného dlhovlasého Martina, ktorý má na Kotlebu možno rovnaký názor ako majiteľ klubu, ale nad župnými voľbami rozmýšľa inak. Pod podmienkou anonymity hovorí, že v prvom kole nešiel voliť, ale rozmýšľa, že na druhom kole sa zúčastní a určite nebude voliť Maňku. „Áno, viem, Kotleba je debilný nácko, ale všetci ma už serú. Možno mu z protestu ten hlas dám. Aj viacerí kamoši ho volia a tiež to nie sú žiadni náckovia. Pýtate sa prečo? Dôvodom sú Cigáni tu v meste...“
V prostredí klubu sa pohybuje aj gymnazista a prvovolič Matej. Ani on nechce vystupovať pod celým menom. V prvom kole volil a v druhom bude voliť Kotlebu. „Môj otec vyslovene nechcel, aby som ho volil, pokladá ho za extrémistu. So svojím názorom sa netajím, ale kvôli otcovi s tým nechcem vystupovať aj v médiách.
Matej má širšie umelecké záujmy, je divadelník a budúci rok sa chce uchádzať o štúdium na banskobystrickej Akadémii umení. Hovorí, že Kotlebu by asi volil aj v parlamentných voľbách. Vodca ĽSNS ho prvýkrát zaujal pred dvoma-tromi rokmi, keď v Brezne rečnil o rómskom probléme. „Už vtedy som sa zaujímal o veci verejné, prišiel som aj s kamarátom, páčilo sa nám, že hovoril otvorene pravdu a bolo to k veci.“
Matej má zlé skúsenosti s Rómami už odmala, hovorí o nich ako o „neprispôsobivých občanoch“. „Chodia do mesta, kradnú, robia neporiadok. Veľa detí majú len kvôli dávkam a preto, aby sa nimi mohli kryť pri krádežiach. Zákon tu nič nezmôže. Zlé je to aj na školách, mali sme ich na základnej škole, kde znemožňovali normálnu výučbu. A to ja sa nemusím až tak sťažovať, lebo žijem na sídlisku, kde nežijú v bezprostrednej blízkosti. Ale v Brezne cítite strach, sme ohrození.“
Tí jeho spolužiaci z breznianskeho gymnázia, ktorí už mohli prvýkrát voliť, sa zväčša rozhodli pre Kotlebu. Čo si však od neho sľubujú? „Pripúšťam, že sčasti je extrémista, pretože ide proti demokracii. Pre mňa je podstatné, že o Rómoch hovorí pravdu a myslím si, že by vedel vytvoriť nové pracovné miesta. Stavajú sa tu cesty s buldozérmi, prečo tam neposlať piatich nezamestnaných s krompáčmi, aby nesedeli večne doma?“ rečnícky sa pýta Matej.
Jedinou dobrou správou z Banskobystrického kraja je, že noví Kotlebovi voliči sú značne umiernenejší než vodca strany, ktorej program sa pohybuje na hranici zákona a ktorej nenávisť voči Rómom je ďaleko za hranicou ľudskosti.
O tom, či raz bude Marian Kotleba zvolený aj do NR SR, rozhodne aj reakcia centrálnych politikov v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.