Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Boj o župy

.jozef Majchrák .eva Čobejová .časopis .téma

Župné voľby, ktoré sa konajú budúci víkend, zrejme opäť nepritiahnu masy voličov. Takmer v polčase vlády Smeru však budú dobrou sondou do voličských nálad na Slovensku: leží krajina stále pri nohách Roberta Fica, alebo sa už objavujú prvé trhliny?

.v posledných župných voľbách bola volebná účasť len tesne nad dvadsať percent, menej ľudí chodí voliť len do europarlamentu. Ale tieto voľby si predsa len zaslúžia väčšiu pozornosť voličov. Župy hospodária s viac ako miliardou eur z našich daní, majú rozsiahly majetok, prevádzkujú stredné školy, domovy sociálnych služieb, zdravotnícke zariadenia, knižnice, múzeá a iné kultúrne ustanovizne. Okrem toho spravujú cesty II. a III. triedy, vydávajú licencie na prevádzkovanie autobusovej dopravy, regulujú ceny prímestských autobusov a majú významné postavenie pri čerpaní eurofondov z balíka určeného na regionálny rozvoj.
Jednu z príčin, prečo občanov župné voľby príliš netrápia, treba hľadať v roku 2001, keď bol schválený model, ktorý prehliadal existenciu prirodzených regiónov. Vtedajší splnomocnenec vlády pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský pôvodne navrhoval zriadenie šestnástich krajov, vláda ich schválila dvanásť a parlament nakoniec len dnešných osem. Takí Spišiaci, Šarišania, alebo Zemplínčania by sa o verejné dianie na regionálnej úrovni zaujímali zrejme o čosi viac, keby mali vlastnú župu – no dnes sú obyvateľmi obrovského Prešovského kraja.

.kde o niečo ide
Ale župné voľby nelákajú aj preto, že len zriedka ponúkajú atraktívne politické súboje. O posty županov a župných poslancov sa v mnohých krajoch uchádza druhá až tretia liga politikov a časté pragmatické koalície naprieč politickým spektrom zase otupujú obsahové konflikty, ktoré by mohli voličov mobilizovať.
Problémom aktuálnych župných volieb je aj to, že viacerí kandidáti Smeru nemajú vo svojich regiónoch protikandidátov, ktorí by ich dokázali ohroziť. To je prípad Zdenka Trebuľu v Košiciach, Juraja Blanára v Žiline, Tibora Mikuša v Trnave či Jaroslava Bašku v Trenčíne.
V Prešove sa opakuje súboj z minulých volieb medzi kandidátom Smeru Petrom Chudíkom a poslancom za KDH Jánom Hudackým, v ktorom Chudík v druhom kole s prehľadom vyhral. Podobný výsledok sa dá očakávať aj teraz.
Najzaujímavejšie súboje týchto volieb sa tak zrejme odohrajú v Bratislave, Nitre a v Banskej Bystrici.
V strede Slovenska aktuálneho župana Vladimíra Maňku zo Smeru vyzval celoslovensky výrazný a polarizujúci Ľudovít Kaník (SDKÚ). V Nitre sa zase exposlancovi Tomášovi Galbavému podarilo rozbiť model „všetci proti Maďarom“. Okrem SDKÚ, SaS, OKS a Novej väčšiny ho proti súčasnému županovi a favoritovi Milanovi Belicovi podporili obe maďarské strany. To mu v kraji s vysokým počtom maďarských voličov dáva isté šance.
Súboj v Bratislave je zaujímavý tým, že tu proti sebe stoja dvaja silní pravicoví kandidáti Pavol Frešo a Daniel Krajcer. Pritom Frešovi nejde len o obhajobu županského kresla, ale aj o svoju budúcnosť predsedu SDKÚ.
Reportéri .týždňa sa preto bližšie pozreli na tieto tri kraje, v ktorých sa očakávajú pomerne tesné súboje.

.bratislava:súboj troch
O šiestej večer je po zmene času už tma. Pred kultúrnym domom v Modre však napriek tomu hrá dychovka, rozvoniava guláš a približne stovka prevažne starších ľudí netrpezlivo očakáva príchod Moniky Flašíkovej-Beňovej. Kandidátka Smeru na županský post v Bratislavskom kraji nakoniec dorazí presne. Nie však na luxusnej limuzíne, ako sme v jej prípade zvyknutí, ale na „ľudovejšej“ Škode Superb. Podporiť ju prišiel aj minister obrany Martin Glváč, ktorý dôchodcom sľubuje mimoriadne výjazdové zasadnutie vlády v kraji, čo je vraj vždy spojené s niečím, čo región pocíti. Beňová hovorí krátko. Cesty v bratislavskej župe sú v katastrofálnom stave, sociálne zariadenia tiež, jednoducho, kraj ako celok podľa nej schátral. A ona je, samozrejme, pripravená dotiahnuť ho na európsku úroveň.
Na Radničnom námestí v Pezinku má advokátsku kanceláriu žena, ktorá sa pred časom stala tvárou odporu Pezinčanov proti výstavbe skládky odpadu. Zuzana Čaputová je tiež nezávislou mestskou poslankyňou a angažuje sa aj v združení VIA IURIS.
Na definitívne rozhodnutie, komu dá svoj hlas, si Čaputová ešte necháva čas, na radikálne zmeny však dôvod nevidí. Kraj bol podľa nej spravovaný v zásade dobre. Aspoň z pohľadu problémov a tém, o ktoré sa ona zaujíma. Oceňuje kroky župy na ochranu vinohradov aj to, že do územného plánu kraja sa dostal cestný obchvat Pezinka a ďalších obcí regiónu, ktoré majú problémy s hustou dopravou. „Je to ešte hudba ďalekej budúcnosti, ale to, že to je v územnom pláne, je dôležitý prvý krok,“ hovorí Čaputová. Privítala by však, keby sa župa viac angažovala pri regulovaní nakladania s odpadmi. „Odpad je komerčnou komoditou, s ktorou sa oplatí obchodovať a za posledné roky vidím toľko snáh o budovanie skládok a spaľovní, že sa bojím, aby sa z malokarpatskej vínnej cesty nestala malokarpatská odpadová cesta. Kraj má rovnako ako mestá a obce možnosť to regulovať cez územný plán,“ vysvetľuje Čaputová.
Advokátka hovorí, že ju vyrušili informácie o veľkom množstve havarijných stavov, čo župe umožňovalo zadávať zákazky priamo bez verejnej súťaže. Na druhej strane oceňuje, že župa uskutočnila niektoré predaje majetku transparentnou a efektívnou formou elektronickej aukcie.

.doprava: nemajú to v rukách
Martin Kugla je Petržalčan a občiansky aktivista, ktorý sa angažuje v Iniciatíve za ekologickú a efektívnu dopravu. Problém dopravných programov troch hlavných bratislavských kandidátov je podľa neho v tom, že sľubujú veci, na ktoré väčšinou nemajú kompetencie. „ Kandidáti ponúkajú riešenia, ktoré má v rukách najmä mesto alebo železnice. Veľa sa hovorí o cestách, ale župa ich spravuje málo. Majú len cesty II a III triedy mimo hlavného mesta,“ hovorí Kugla.
Hlavným dopravným problémom kraja sú podľa neho kolabujúce vstupy do hlavného mesta. To sa dá riešiť len presunom časti dopravy na koľajnice a vytvorením systému mestských vlakov. K tomuto modelu podľa Kuglu smeroval projekt medzinárodného prepojenia TEN-T, ktorý podporoval aj župan Frešo. Stoplo ho však ministerstvo dopravy, za čím Kugla vidí dohodu primátora Milana Ftáčnika s vtedajším ministrom Jánom Figeľom. Eurofondy, ktoré mali byť použité na tento projekt, sa minú na novú električkovú trať z Petržalky, rekonštrukciu existujúcich električkových tratí a nákup nových električiek a trolejbusov. „Pokiaľ ide o dopravu v tomto regióne, kľúčovým problémom nie sú výtlky, ale to, že chýba strategický koncept, ako ju riešiť. Najbohatšie mesto na Slovensku nie je schopné z vlastných peňazí financovať rekonštrukciu existujúcej infraštruktúry a používa na to rozvojové peniaze,“ hovorí Kugla. Župan však podľa neho môže v tejto téme iba vytvárať verejný tlak. Situácia by sa zmenila len vtedy, keby župa našla peniaze a vstúpila by do toho ako silný finančný hráč. „Daniel Krajcer do toho nabehol ako nová tvár a je vidieť, že má chuť presadzovať nejakú inovatívnu stratégiu. Veľa našich návrhov prevzal aj do svojho programu. Pokiaľ ide o Freša, ten je dlhodobo konzistentný a pracuje na rekonštrukcii stanice Filiálka a na prepojení železničnej a mestskej dopravy. Otázna je Beňová, pretože o jej dopravných konceptoch je známe len málo,“ hodnotí Kugla programy jednotlivých kandidátov. Na otázku, koho z týchto kandidátov vo voľbách podporí, odpovedá stručne. Určite vraj nebude voliť Beňovú.

.primátor zo Smeru: Frešo nám neškodil
Primátor Stupavy Pavel Slezák, naopak, kandidátke Smeru hlas určite dá. On sám je primátorom za túto stranu a zastupoval ju aj v župnom parlamente. V aktuálnych župných voľbách však už nekandiduje. Na adresu súčasného župana sa však Slezák nevyjadruje až tak kriticky, ako jeho stranícka kolegyňa Beňová. „Veľa sme toho nedostali, ale krivdil by som, keby som tvrdil, že župa nám nejako úmyselne škodila,“ hovorí. Hneď však dodáva, že viac ako nový cyklomost v Devínskej Novej Vsi by Záhoriu prospelo vybudovanie mostu medzi Záhorskou Vsou a rakúskym Angernom, o ktorom sa hovorí už od revolúcie. Teraz tu premáva len kompa, ktorá je závislá od počasia. Župe tiež vyčíta, že nevenuje dostatočnú pozornosť Múzeu Ferdiša Kostku v Stupave, ktoré chátra a vystavované predmety skončili v depozite.
V minulých mesiacoch sa veľa hovorilo aj o dofinancovaní nemocnice v Malackách. Tú síce prevádzkuje súkromná firma, budovy však patria župe. Túto kauzu však Slezák považuje za vypočítavosť súkromného prevádzkovateľa, ktorý chce od župy dofinancovanie prevádzkových nákladov, inak hrozí zrušením pohotovosti.
Pokiaľ ide o cesty v správe regiónu, Slezák poukazuje najmä na zlý stav cesty zo Stupavy do Borinky. „Župa nám v tom aj sľúbila pomôcť, ale potom išli peniaze na opravu cesty cez Pezinskú Babu a povodňami zničenú cestu v obci Píla. Boli to však naliehavejšie problémy, za to by som Freša určite nekritizoval,“myslí si primátor. Prekvapili ho však vyhlásenia Daniela Krajcera o tom, že župa chce predať stupavský kaštieľ, v ktorom dnes funguje dom sociálnych služieb. „Je to nezmysel. To sa už malo predávať za Ľuba Romana, za Bajana a teraz sa to predáva za Freša. Jednoducho pred voľbami sa to vždy predáva.“

.nitra: koniec superslovenskej koalície
V Nitrianskom samosprávnom kraji je špecifická situácia, ktorá vychádza etnického zloženia obyvateľstva. Juh župy obývajú prevažne Maďari, sever Slováci. V minulosti, ešte za Dzurindovej vlády, neúspešné úsilie SMK, vytvoriť Komárňanskú župu, narazilo na prudký odpor všetkých ostatných strán. Tie vytvorili širokú takzvanú slovenskú pravoľavú koalíciu. Vzniklo tak bizarné spojenectvo strán ako Smer, HZDS, SDKÚ a KDH, ktoré župu ovládlo. Keď však súčasný župan Milan Belica krátko pred minulými voľbami vystúpil z HZDS, jeho rodné hnutie mu to nedokázalo odpustiť a dištancovalo sa od neho.Keď sa potom Smer vyjadril v tomto kraji o HZDS ako o mŕtvej strane a SDKÚ sa od spolupráce tiež dištancovala, slovenská koalícia sa scvrkla na Smer a KDH.
Redaktor Nitrianskych novín a portálu sme.sk Tomáš Holúbek sa nazdáva, že „slovenský” kandidát Milan Belica má proti Tomášovi Galbavému, ktorého okrem časti slovenskej pravice podporuje aj Most-Híd a SMK, šance v pomere 60:40. „Pred štyrmi rokmi vyhral Belica už v prvom kole. Teraz sa Maďari môžu mobilizovať a bude druhé kolo. Myslím si však, že Belica veľmi dobre vie, čo robí. Kampaň vedie od mája tým spôsobom, že v rámci svojich povinností župana chodí po rôznych mítingoch a stretnutiach. A má pred Galbavým aj časový náskok, pretože ten oznámil svoju kandidatúru pomerne neskoro, v septembri,“ uvádza Holúbek a pokračuje: „Keď som sa Belicu pred štyrmi rokmi opýtal, prečo vyhral už v prvom kole, tak povedal, že každý víkend bol na nejakej dedine, na slávnostiach. Voliči ho spoznali osobne a berú ho ako svojho.“

.cesty a nemocnice
Témou týchto župných volieb v Nitrianskom kraji mohol byť okrem rozbitých ciest nižšej kategórie, ktoré ostali v niektorých obciach po stavbe rýchlostnej komunikácie R1, aj korupčný škandál. Ten sa týkal podozrení z pochybení pri verejnom obstarávaní na právne služby aj na výstavbu novej budovy, ktorých sa mali údajne dopustiť bývalý podpredseda kraja Vladislav Bórik a bývalý riaditeľ úradu kraja Peter Nagy. Výsledok? Vec sa ešte vyšetruje, a Smer sa medzičasom obidvoch pánov zbavil. Podľa Holúbka to pre voličov nie je významná téma. Inou vecou, ktorá sa už ľudí bezprostredne týka, je fungovanie nemocníc v správe kraja. Ľubica Burdová po dvoch volebných obdobiach končí ako poslankyňa župy a ďalej nekandiduje.Má totiž traumatizujúcu skúsenosť – presne pred rokom jej neznámy páchateľ podpálil rodičovský dom v Komjaticiach. Trestný čin nie je dodnes vyšetrený, no s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o zastrašovanie, pretože Burdová bola päť rokov podpredsedníčka kraja za Smer, pričom v jej kompetencii bolo riešenie situácie nemocníc.
„V roku 2005 som kandidovala do župy ako okresná predsedníčka strany Smer v Leviciach. Vtedy som bola zvolená za poslankyňu a krajský predseda Peter Oremus ma navrhol na podpredsedníčku kraja, s čím sa pán Belica stotožnil a jedno volebné obdobie ma poveroval rôznymi úlohami,“ hovoríBurdová a pokračuje: „Najpálčivejšia úloha boli nemocnice. Zaoberala som sa tými, ktoré v roku 2005 poslanci prenajali súkromným neziskovým organizáciám, čiže išlo o malú privatizáciu. V tom čase stav nemocníc nebol dobrý. V druhom volebnom období som dostávala veľké sťažnosti na fungovanie nemocníc, čo som riešila návrhom na vypovedanie nájomných zmlúv. Tým som asi niekomu stúpila na otlak, tvrdí Burdová. Ako ďalej uvádza, v ďalšom volebnom období, keď opäť upozornila na tieto veci aj na pripravovanú privatizáciu nemocníc, bola v septembri 2010 vylúčená z poslaneckého klubu strany SMER-SD. Dôvod? „Vraj som sa neprimerane vyjadrovala na adresu krajského šéfa strany.“
Poslankyňa Burdová je dnes kritická k fungovaniu župy ako takej. Podľa nej je to v súčasnosti nezmyselný medzičlánok, ide o prenesenie kompetencií zo strany štátu bez patričných finančných zdrojov. Dôkazom toho je okrem zdravotníctva aj katastrofálny stav ciest II.a III. triedy.

.galbavý aj po maďarsky
A ako vidia fungovanie župy v Komárne, teda v prevažne Maďarmi obývanom meste na hranici, ktoré nie tak dávno túžilo byť sídlom novej župy? Jednou z inštitúcií, ktoré tam župa spravuje, je Jókaiho divadlo. Jeho ekonomický námestník Tibor Dobai kandiduje za SMK do župného parlamentu. Hovorí, že so župou ako zriaďovateľom divadla sa im dobre spolupracuje, no dodáva: „Problém je inde. Do južných okresov ako Komárno alebo Nové Zámky prichádza zo župy menej peňazí ako do tých severných. Investície idú najmä na sever a to chceme zmeniť.“
Do župného parlamentu kandiduje aj komárňanský novinár György Batta, ktorý pracuje pre mestskú televíziu a pre mestské noviny. „Asi nie som sám, kto povie, že o práci župy ľudia vedia toho málo, je slabá informovanosť,“ konštatuje s tým, že aj on si želá, aby malo Komárno silnejšie zastúpenie v župnom parlamente. O šanciach Tomáša Galbavého stať sa županom hovorí: „Vďaka tomu, že ho podporili obdive maďarské strany, má väčšiu šancu. Hovorí sa, že občania maďarskej národnosti sú pri voľbách aktívnejší. Nie vždy je to však pravda. Čo som si všimol, ľuďom tu na juhu dobre padne, že pán Galbavý sa prihovára voličom na bilbordoch dvojjazyčne. Neviem, či ovláda maďarčinu, možno vie iba pár slov, no sem do okresu Komárno jazdí často.“

.banská Bystrica: hyperaktívny Kaník
Keď človek prechádza v tieto dni Banskobystrickým krajom, má pocit, že tu kandiduje za župana iba jeden kandidát. Ten jeden je všade. Buď jeho fotografia alebo župné lipky, ktoré teraz hojne vysádza po celom kraji. Ľudovít Kaník podporovaný SDKÚ, SaS a Most-Híd počas kampane systematicky prečesáva kraj. Dokonca aj ľudia, ktorí ho nebudú voliť, oceňujú jeho energiu a nasadenie. To tu ešte nezažili. Jeho hlavný protikandidát Vladimír Maňka, doterajší župan a predstaviteľ Smeru, akurát obišiel s darčekmi zopár sociálnych a charitných zariadení a zúčastnil sa na debatách s Kaníkom. A zdá sa, akoby pokojne čakal na svoje víťazstvo.
„Toto nie je kampaň na župana,“ myslí si o Kaníkovom totálnom nasadení Peter Lačný, podpredseda Krajskej rady KDH v Banskej Bystrici. „Toto je kampaň na niečo iné, možno na predsedu SDKÚ.“ KDH nepodporuje Kaníka, je na strane smeráckeho kandidáta Maňku a kandiduje v koalícii so Smerom.
KDH je v Banskobystrickom kraji vôbec v zvláštnej situácii. V župnom zastupiteľstve má jediného poslanca a totálne porozumenie miestnych kádehákov so Smerom budí na celoštátnej scéne rozpaky. Navyše šéf krajskej rady Muránsky svoju funkciu nevykonáva a poverený vykonávaním právomocí predsedu je práve Peter Lačný. „Pre našich ľudí bol Kaník neprijateľný, okresy sa k tomu jasne vyjadrili. Dve tretiny chceli ísť do volieb so Smerom, jedna tretina samostatne.“
Lačný tvrdí, že pri príprave spoločného volebného programu nemali so Smerom žiadne problémy. A bez problémov si takto vedia – napriek slabému postaveniu v kraji – ustrážiť aj svoju klasickú agendu, napríklad udržanie počtov tried na katolíckom gymnáziu. Skúsenosť so županom Maňkom je vraj extrémne pozitívna. „Je to prvý banskobystrický župan, ktorý začal s poslancami normálne komunikovať,“ pripomína Lačný.
Tomuto argumentu rozumie aj Vladimír Pirošík, ktorý je známy aj z občianskeho aktivizmu. „Pochopte, tu je referenčný rámec Marčok a Murgaš.“ Prvé dve volebné obdobia tu totiž vládli župani, ktorí svoju funkciu nezvládali. V miestnom parlamente nebola núdza o zosmiešňovanie, a podozrenia z korupcie a politických kšeftov boli enormné. Príchod vecného a slušného pragmatika Maňku, ktorý mal dobrú povesť už z čias primátorovania Zvolena, bol preto príjemnou zmenou. „Robí to elegantne,“ tvrdí aj novinár SME Daniel Vražda, pôsobiaci v Banskej Bystrici. Pripomína, že Maňka mu zdvihne telefón kedykoľvek. Pirošík tvrdí, že v kraji „vládnu úradníci, pretože Maňka je vždy preč“. Tento fakt využíva v kampani aj Kaník: „Nestačí prísť raz za čas do Banskej Bystrice podpísať papiere pripravené úradníkmi, odmoderovať zastupiteľstvo a zasa odcestovať do Bruselu.“
Lenže Vladimír Pirošík dodáva podstatnú vec: „Maňka má schopný tím.“ Župný parlament funguje tak, že mu všetko schváli. „Je to tam omnoho menej dramatické ako v mestskom zastupiteľstve Banskej Bystrice.“ Pirošík dúfa, že sa teraz do zastupiteľstva dostane viac nezávislých kandidátov a prelomí sa tak tradičná zostava župných parlamentov, ktorú tvoria zvyčajne učitelia, lekári a starostovia. Pripomína kandidujúceho konštruktéra a podnikateľa Jaroslava Kuracinu, známeho ako slovenského Kalašnikova, či architekta Petra Rusnáka z Vidieckeho parlamentu.

.župné štúdio
Nad centrom mesta v bývalom stavebnom učilišti sídli už tri roky profesionálne Štúdio tanca. Veľkoryso obnovená budova, v ktorej je nielen skvelá sála, ale aj priestory na tanečné kurzy, zázemie pre tanečníkov, penzión pre hosťujúce súbory, výstavný priestor, pôsobí v Banskej Bystrici ako zjavenie z iného sveta. Štúdio patrí medzi župné kultúrne zariadenia. Jeho šéfka Zuzana Ďuricová Hájková o svoje divadlo roky bojovala ako lev a odozvu našla až v roku 2008 v samosprávnom kraji. „Na začiatku som tam cítila aj prvotné nadšenie,“ spomína. Bolo to krátko pred vypuknutím krízy, takže úradníci rozmýšľali veľkorysejšie. Pani Zuzana dostala za čias župana Murgaša ponuku, či by nechcela prevziať zdevastovanú budovu učilišťa. „Asi si mysleli, že ma to odradí, ale ja som v tomto priestore dostala jasnú víziu, a išla som do toho.“
Neskôr počas rekonštrukcie prišla so župou do konfliktu, lebo mala výhrady, ako sa hospodári s peniazmi. Budova sa dokončila za Vladimíra Maňku. „Najmä komunikačne sa ten úrad po jeho nástupe veľmi zmenil. Žiadna nadradenosť, arogancia tam už nie je.“ Kraj však bol nútený tohto roku znížiť rozpočet všetkým svojim kultúrnym zariadeniam, Štúdiu tanca to skomplikovalo život a dokáže prežiť iba vďaka grantom. Pani Zuzana tvrdí, že župa by nedostatok financií mohla riešiť aj inak. „Znižujú rozpočty všetkým kultúrnym zariadeniam, ale boja sa urobiť rázne kroky, teda niektoré zariadenia zavrieť. Chýba tam istý nadhľad a schopnosť rozlíšiť, čo má regionálnu a čo nadregionálnu úroveň.“

.kauzy?
Maňkov úrad dokázal vyriešiť viacero sporných vecí, ktoré zdedil. Napríklad zvolenskej nemocnici po zlom prenájme hrozil krach. Dnes je nemocnica v prenájme skupiny Agel podnikateľa Tomáša Chreneka. Župa má všetky nemocnice prenajaté, preto privatizácia nemocníc nie je v tomto kraji témou, tak ako v Trnavskom kraji, kde to vytiahol proti Tiborovi Mikušovi Ivan Uhliarik (KDH). Aj mediálne známa kauza zlého prenájmu poltárskej polikliniky sa končí. „Rozbehlo sa to veľmi nádejne,“ hovorí o novom sídle polikliniky MUDr. Anna Kozáková.
Novinár Vražda musí v pamäti dlho pátrať, aby si spomenul na nejakú kauzu spojenú s Vladimírom Maňkom. V SME nedávno písal o obnove námestia Hnúšte z eurofondov za 720-tisíc eur, pritom len za osem lavičiek, kovovú plastiku plameňa preliezačky zaplatili vyše 151-tisíc eur. Jedna dizajnová lavička vyšla na 8-tisíc eur. Na prvý pohľad sa zdalo, že maslo na hlave má len mestská samospráva. „Lenže projekt s cenami prechádzal aj schvaľovaním v BBSK. Odbor síce odporučil tieto šialené výdavky presunúť do neoprávnených, ale dôležitý je výsledok. Tento prípad je príznačný pre desiatky miest a obcí, ktoré čerpajú peniaze z eurofondov,“ dodáva Vražda.
Je možné, že Maňka bude mať slabšiu podporu voličov v mikroregióne Kremnice či v okolí Zvolenskej Slatiny. Aktivisti združenia Slatinka sú sklamaní, že toto dielo je stále súčasťou územnoplánovacej dokumentácie, Vladimír Maňka to mohol zmeniť.
Ešte viac sklamania zažili Kremničania, ktorí sú proti ťažbe zlata v blízkosti svojho mesta. Na poslednom zastupiteľstve mali župní poslanci zakázať povrchovú ťažbu a kyanidové lúhovanie v dobývacom území Kremnica. Podobné uznesenie pritom poslanci prijali v apríli vo vzťahu k Detve. No uznesenie ku Kremnici bolo stiahnuté. Poslanci zo žiarskeho regiónu (aj tí za Smer) sú nahnevaní a obvinili svojich kolegov, že z Kremničanov urobili obyvateľov druhej kategórie. Tí okamžite rozbehli petíciu a kremnický región možno Vladimíra Maňku s veľkým nadšením voliť nebude. Možno.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite