Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nebo nad Berlínom

.štefan Hríb .časopis .editorial

Pozvanie na postupimskú konferenciu "Ničia médiá Európsku úniu?" som prijal najmä kvôli jej moderátorovi. Nakoniec sa ma ale viac dotkla iná kvalita.

Tim Sebastian je známy najmä ako bývalý hostiteľ skvelého televízneho "výsluchu" Hardtalk. V posledných rokoch už moderuje najmä verejné debaty v katarskej Dohe, kde sa snaží o komunikáciu islamu so zvyškom sveta, ale práve jeho intímne spovede jeden na jedného v štúdiu BBC mi ostali v pamäti ako vzor mimoriadne tvrdého, no súčasne citlivého dialógu.
Taký bol Sebastian aj v Postupimi. Svojich hostí sa pýtal jasne, keď odbiehali od odpovede, vracal ich späť, opakovane ich drzo prerušoval, z povrchných odpovedí si robil vtipy, pridlhé monológy bez milosti stopol, a urputne trval na otázke. Ale všetci ho rešpektovali, pretože tým neprovokoval urážlivosť, ale myslenie.
Podnetná diskusia o príčinách nedôveryhodnosti europrojektu ani moderátorské umenie však napokon neboli tou kvalitou, ktorá sa mi v krásnej budove postupimskej Oranžérie zdala najzaujímavejšia.
Hoci na pódiu a v auditóriu sedeli osobnosti s jasne sformulovanými názormi, ľavými aj pravými, eurooptimisti aj eurorealisti, drsné novinárske esá aj ich eurobyrokratické terče, navzájom sa počúvali. Vyzerá to triviálne, ale nie je: Oni sa počúvali!
Viete, prečo do Lampy nerád pozývam viac politikov? Pretože sa navzájom nepočúvajú. Väčšinou medzi nimi nevzniká dialóg, a už vôbec nie spoločné hľadanie, ale iba vŕšenie toporných, naučených, voličsky vypočítaných monológov. Je naše overené pravidlo, že hlbšia lampová diskusia sa s politikmi takmer vylučuje. Hnevá ma to, nechcem to prijať a ani to neurobím, pretože vyčleňovať politikov do akejsi klietky bláznov je bláznivé a nefér. Ale celkom neviem, čo s tým.
U nás sa do médií zatiaľ nechodí diskutovať, ale len deklarovať. Samozrejme, je to aj dôsledok toho, že moderátori nemajú rešpekt, pretože nerozumejú podstate, že sú vnímaní len ako udeľovači slova, a že teda ich pokus o prerušenie pridlhej či uhýbacej reči politika logicky nie je posledným slovom. Tým býva až politikovo tupé "Dovolíte, dokončím". Ku kvalite skrátka nebývajú skratky: byť Timom Sebastianom je vysoké umenie, a to nevzniká z personálnych rozhodnutí manažmentov, ani nevyrastá z priemerného sveta našich médií.
Ale problém je oveľa hlbší, než plytkosť nás, novinárov. Keď som večer na konferenčnom hoteli preklikával nemecké televízne stanice, dominovali im predvolebné diskusie. A hoci ich neviedli len samí géniovia komunikácie, kontrast s tým, na čo som zvyknutý doma, bol znovu krikľavý. Tušíte správne: Oni sa počúvali.
Prirodzene, politici formulovali aj volebné posolstvá a novinári aj zjednodušovali. Ale neštekali po sebe, nechytali sa zbytočne za slová, a navzájom si neboli nepriateľmi, zradcami národa a korupčnými príživníkmi. Chceli rozličné Nemecká, ohnivo s oponentom nesúhlasili, ale rešpektovali sa. A uvažovali. V jednej chvíli som sa prichytil, že by som bol rád súčasťou takéhoto hľadania lepšieho Nemecka a Európy.
Tim Sebastian je len jeden. Ale nebo nad Berlínom je rovnaké, ako to naše. Len viac myslieť a trochu sa aj počúvať.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite