Generácii, ktorá pomohla odpratať neslobodný režim spred roka 1989, možno vyčítať všeličo. Jej ľudia boli nepraktickí, nevedeli zrozumiteľne komunikovať, pričasto prekvapovali politickou naivitou. Aj povahovo boli príliš excentrickí na takú stredovú činnosť, akou je politika. Ale popri reformných nápadoch mali ešte dve vlastnosti, ktoré z nich napriek chybám urobili úctyhodnú generáciu: schopnosť nadradiť záujem celku nad svoj vlastný a elementárnu lojalitu. Hovorím o kľúčových osobnostiach z VPN a KDH, ale aj o ľuďoch ako Ivan Hoffman, ktorí vtedy nezištne pomáhali zmenám.
Pamätám sa, ako často mi v ťažkých chvíľach zrád a prehier hovorievali, že skutočnou nádejou bude až generácia, ktorá príde po nich, mladší ľudia, vzdelaní v Oxforde a Harvarde, alebo sformovaní v podnikaní, lebo až oni budú rozumieť slobodnému svetu a jeho fungovaniu a až oni budú preto schopní efektívne spravovať veci verejné. Zdalo sa mi to logické, väčšinou som teda prikyvoval, ale vždy mi v tom uvažovaní niečo nehralo. Až dnes som pochopil, čo.
Tá generácia tu už je. Sú to dnešní Lipšicovia, Procházkovia a v inom vydaní aj Matovičovia. Sú praktickí, bez problémov komunikujú, ovládajú politiku možného, a nie sú to ani kaviarenskí flamendri, ani intelektuálni čudáci. Takže toto by mala byť ich éra a zlatý vek verejného Slovenska. Je?
Obávam sa, že nielen nie je, ale ani dlho nebude. A to práve pre tie dve vlastnosti, ktoré „nepraktovia“ z roku 1989 mali a títo noví akosi nemajú: preferovanie celku a lojalitu.
Keď František Mikloško a Vladimír Palko odchádzali z KDH, Dano Lipšic sa k ľuďom, ktorí ho vytiahli do vysokej politiky, nepridal s argumentom, že by to bolo proti voličom. Neskôr však pokojne proti voličom odišiel a založil si stranu. V čom bol rozdiel?
Keď Dano Lipšic odchádzal z KDH, Rado Procházka sa k človeku, ktorý ho vytiahol do popredia KDH, nepridal s argumentom, že viac ako honosné vízie ho zaujíma ochrana ľudí pred vládou. Neskôr však z KDH pokojne odišiel s honosnou víziou Alfa a pridal ešte honosnejšiu ambíciu byť prezidentom. V čom bol rozdiel?
Keď Igor Matovič skladal svoj projekt, ponúkol ho aj ľuďom Novembra ako priestor slobody pre ľudí, ktorých si váži. Ale keď zistil, že ho prevyšujú a možno sa ich priveľa prekrúžkuje, ponížil ich detektorom lži a vyštval ich mimo kandidátky. V čom bol rozdiel?
Zdá sa mi zrejmé, že vo všetkých troch prípadoch bol osobný záujem povýšený nad celok a úplne absentovala lojalita. A práve preto táto nová, vzdelaná či podnikavá generácia neprináša zlatý vek verejného Slovenska, ale skôr dobu, v ktorej je vlastné Ja viac než česť, pravda a vlastne čokoľvek.
Aby neprišlo k omylu: rozlišujem medzi nimi, Dana Lipšica budem možno aj voliť, len už lepšie chápem, v čom bola nádej statočných reformátorov spred 20 rokov planá. Dôležitejší než skvelé vzdelanie či prax v biznise je v každej generácii jej charakter.
Pamätám sa, ako často mi v ťažkých chvíľach zrád a prehier hovorievali, že skutočnou nádejou bude až generácia, ktorá príde po nich, mladší ľudia, vzdelaní v Oxforde a Harvarde, alebo sformovaní v podnikaní, lebo až oni budú rozumieť slobodnému svetu a jeho fungovaniu a až oni budú preto schopní efektívne spravovať veci verejné. Zdalo sa mi to logické, väčšinou som teda prikyvoval, ale vždy mi v tom uvažovaní niečo nehralo. Až dnes som pochopil, čo.
Tá generácia tu už je. Sú to dnešní Lipšicovia, Procházkovia a v inom vydaní aj Matovičovia. Sú praktickí, bez problémov komunikujú, ovládajú politiku možného, a nie sú to ani kaviarenskí flamendri, ani intelektuálni čudáci. Takže toto by mala byť ich éra a zlatý vek verejného Slovenska. Je?
Obávam sa, že nielen nie je, ale ani dlho nebude. A to práve pre tie dve vlastnosti, ktoré „nepraktovia“ z roku 1989 mali a títo noví akosi nemajú: preferovanie celku a lojalitu.
Keď František Mikloško a Vladimír Palko odchádzali z KDH, Dano Lipšic sa k ľuďom, ktorí ho vytiahli do vysokej politiky, nepridal s argumentom, že by to bolo proti voličom. Neskôr však pokojne proti voličom odišiel a založil si stranu. V čom bol rozdiel?
Keď Dano Lipšic odchádzal z KDH, Rado Procházka sa k človeku, ktorý ho vytiahol do popredia KDH, nepridal s argumentom, že viac ako honosné vízie ho zaujíma ochrana ľudí pred vládou. Neskôr však z KDH pokojne odišiel s honosnou víziou Alfa a pridal ešte honosnejšiu ambíciu byť prezidentom. V čom bol rozdiel?
Keď Igor Matovič skladal svoj projekt, ponúkol ho aj ľuďom Novembra ako priestor slobody pre ľudí, ktorých si váži. Ale keď zistil, že ho prevyšujú a možno sa ich priveľa prekrúžkuje, ponížil ich detektorom lži a vyštval ich mimo kandidátky. V čom bol rozdiel?
Zdá sa mi zrejmé, že vo všetkých troch prípadoch bol osobný záujem povýšený nad celok a úplne absentovala lojalita. A práve preto táto nová, vzdelaná či podnikavá generácia neprináša zlatý vek verejného Slovenska, ale skôr dobu, v ktorej je vlastné Ja viac než česť, pravda a vlastne čokoľvek.
Aby neprišlo k omylu: rozlišujem medzi nimi, Dana Lipšica budem možno aj voliť, len už lepšie chápem, v čom bola nádej statočných reformátorov spred 20 rokov planá. Dôležitejší než skvelé vzdelanie či prax v biznise je v každej generácii jej charakter.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.