Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Energetici

.peter Schutz .časopis

Spoločné zasadania českej a slovenskej vlády sa ešte nekonali, ale už za prvej vlády Roberta Fica bola top témou jeho stretnutí s Topolánkom najmä energetika. A nezostalo len pri deklaráciách. Zmluva o spoločnom podniku medzi pološtátnym ČEZ-om a stopercentne štátnym JAVYS-om (Jadrová vyraďovacia spoločnosť), podpísaná v roku 2009, bola prezentovaná ako výber „strategického partnera“ pre výstavbu piateho bohunického bloku. Bez medzinárodného tendra, samozrejme, ktorý vraj nie je potrebný...

Nemohlo teda prekvapiť, že „energetická bezpečnosť“ rezonovala aj v mimoriadne rozsiahlej agende prvého spoločného rokovania vlád. Dôraz na obranu jadra, ktoré je pod tlakom, je iste zrozumiteľný. Pre Česko i Slovensko je to významný zdroj, ktorý by bolo nesmierne problematické a najmä nákladné nielenže nahradiť, ale vôbec nejako obmedziť. To však nikto veľmi nepožaduje, a tu preto väzí aj nedorozumenie, ktoré na prekvapenie neprezentoval eurorealista Nečas, ale veľký – aspoň teda verbálny – eurofil Fico. Jeho útok na Brusel, aby „politické orgány EÚ nepolitizovali problém jadrových elektrární“, sa predsa míňa cieľom. Z úrovne Európskej komisie existuje len smernica o podiele obnoviteľných zdrojov, ale nie direktíva, aký má či smie byť podiel jadra na energetickom mixe. A direktíva ani nemôže byť, keďže v otázke atómovej energie sú preferencie Nemecka a Francúzska absolútne nezlučiteľné. A preto kým vydrží EÚ, žiadna kvóta na podiel jadra nebude.
Pozícia jadra, ktoré je jedinou nízkoemisnou technológiou, schopnou produkovať veľké množstvo elektriny, sa zhoršuje nie z vôle Bruselu, ale v dôsledku nemeckého moratória a rozhodnutia o okamžitom zastavení ôsmich reaktorov. To prehĺbilo neistotu medzi potenciálnymi investormi, už i tak skeptickými k dlhodobej návratnosti vložených investícií. Realita je taká, že kým zdroje, ktoré už sú v prevádzke či pokročilej výstavbe (Mochovce) politika likvidovať nemôže, vyhlasovanie ďalších projektov – nový reaktor v Bohuniciach – je z hľadiska zdrojov fantazmagóriou. Preto boli reči o „suverénnom práve každej krajiny na vlastný energetický mix“, ktoré viedol Fico, zbytočne silácke.
Energetika fascinuje politikov, či už ako nástroj moci, zdroj tučných dividend do štátnej pokladnice, alebo aj neprehľadných tokov končiacich na účtoch s anonymnými vlastníkmi. V bizarnej podobe to demonštrovala ďalšia údajná  téma rokovania, ktorou mal byť odpredaj menšinového podielu SPP českému holdingu EPH. Bizarnosť je v tom, že česká vláda nemá v EPH, ktorú vlastnia finančníci Kellner (PPF), Křetínský a J&T, ani jedinú akciu, takže nie je jasné, o čom sa Fico s Nečasom mohli vlastne baviť. Pikantné pritom je, že podľa českých médií „celý vzostup EPH ide ruka v ruke s obchodmi organizovanými ČEZ“. A bol to práve Nečas, ktorý pre netransparentné obchody, ktorými „firma EPH vysáva ČEZ“ (Eric Best, anglický novinár žijúci v Prahe), inicioval pred rokom odvolanie bývalého šéfa ČEZ Martina Romana...
Naopak, o vrelosti vzťahov medzi Ficom a EPH svedčí nedávna príhoda, keď český holding sľubovaním cien plynu na terajšej úrovni dal vyniknúť premiérovi ako spasiteľovi, ktorý odvrátil 25-percentné zdraženie, čím hrozili súčasní menšinoví akcionári (E.ON a Gas de France). Skutočnosť, že vo vlastníckej štruktúre EPH je J&T, je zrejme skutočným vysvetlením obojstrannej ústretovosti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite