V čase lúpeže storočia bol na ceste do parížskeho Louvru Štefan Hríb. Dnu sa už nedostal, ale jesenný Paríž to bohato vynahradil. Takto ho videl svojím mobilom.

Ak je niečo na Slovensku naozaj zničené, je to dôvera. Neveríme si navzájom, politikov aj médiá považujeme za falošné, nedôverujeme autoritám, inštitúciám ani vede. Ale bez dôvery nie je možný fungujúci svet ani slobodné Slovensko.

Aký potenciál majú objavy, ktoré získali Nobelovu cenu za medicínu? Fascinujúco o tom hovorí imunológ Miloš Jeseňák.

Dobrý deň, odmietanie faktov a ich nahrádzanie pocitmi hnevu či lajkmi vedie k oslabovaniu slobodného sveta. Ale fakty a pravda neprestali existovať – a sú to vedci, kto v tom hrá kľúčovú rolu. V novom .týždni im vzdávame hold obálkovou témou, v ktorej sa okrem najnovších Nobelových cien venujeme aj miestu vedy vo svete sociálnych sietí a populizmu. Želám Vám dobré čítanie.

Čo je to imunita? Ako funguje v ľudskom tele? Prečo vznikajú autoimunitné ochorenia? Čo objavili laureáti Nobelovej ceny? Ako to pomôže pri liečbe rakoviny?

Slávny Louvre bol v nedeľu vylúpený. Z miesta činu poslal video a fotografie Štefan Hríb.

Atómová tlačovka OĽaNO nepriniesla nič atómové. Bolo to len podrazáctvo voči zvyšku opozície, megapopulizmus a zopár nápadov, ktorými sa Igor Matovič sám vylúčil z budúcej vlády.

Je strach prirodzený? Sú nacionalizmus a populizmus odpoveďou na obavy ľudí? Dá sa so strachom dobre žiť? Ako sa postaviť rozšíreným obavám z otepľovania, z vojen, z víťaziacich deštruktívnych politikov?

Keď v roku 1989 padol komunizmus, hlavnou emóciou v Československu, ale aj širšie vo svete, bola radosť a nádej, že veci sa zmenia k lepšiemu. Dnes sú dominantnou emóciou obavy. Dá sa pred rozšíreným strachom brániť? Odpovedá psychiater Jozef Hašto.

Keď sa nám v roku 1989 otvoril slobodný svet, dominantnými emóciami boli radosť a nádej. Prečo ich postupne nahradil strach? Čoho sa dnes bojíme a ako to mení naše životy? A aká je cesta von?