Voľba centra Britskej Kolumbie za dejisko zimnej olympiády bola šťastná. Nie pre perfekcionizmus, ten tu chýba. Ani pre výpravnosť, tú tiež nikde nevidno. Pre zvláštnu anglosaskú pohodu a radosť.

Február 2010 bude mesiacom nádejných začiatkov a smutných koncov. Začína sa napríklad olympiáda s našou hokejovou nádejou, končí sa napríklad hrdý príbeh niektorých ľudí z Novembra. Ale nielen to.

Dramatické zmeny v SDKÚ vyvolávajú dojem, že konečne sledujeme pokus o ozdravenie lídra reformnej pravice. Nesledujeme. Ide len o otázku, či SDKÚ vôbec ostane reformnou pravicou.

Spor o nečisté financovanie SDKÚ je čoraz viac bizarný. Vedie ho nástenkou, emisiami či pozemkami opakovane usvedčený komplic, odpovedá mu Palackov patrón. A obaja hovoria o čistote.

Prst, ktorým predseda vlády ukázal na financovanie SDKÚ, bol čarovný. Akú váhu má protikorupčná reč šéfa mimoriadne korupčnej koalície? Ale pozor – aká je jeho alternatíva, ak je natoľko ľahkým terčom?

Protest dopravcov ukázal, kde je slabé miesto Fica, ale aj opozície. Súčasne však otvoril kľúčovú otázku, či možno za oprávnené záujmy bojovať porušením pravidiel.

Na prvý pohľad sa zdá, že to bude najmä rok parlamentných volieb, ktoré predurčia, aké bude Slovensko ďalšie štyri roky. Ak by to tak bolo, je to takmer beznádejný rok. Ale – nie je to tak.

Keď sme tu mali 40 rokov problém s komunistami, zdalo sa to beznádejné. Ak tu celé tie roky prenasledovali ľudí pre pravdu, strieľali odchádzajúcich na hraniciach a zatvárali ešte aj krehké mníšky pre ich silnú vieru, prečo na nich nespadli celé nahnevané Tatry?

Už 60 rokov je slovenská ľavica v kríze. Slušnejších sociálnych demokratov komunisti zlikvidovali už na úsvite diktatúry, a po jej konci, prezlečení za ľavicových demokratov, sami nepriniesli nič okrem populizmu. A Smer?

Kšeftovanie s pozemkami, ktoré sa za Fica prevalilo už druhý krát, nie je len ďalšia kauza jednej skorumpovanej vlády. Je to aj správa o tom, čím je naplnené samostatné Slovensko a akí sme my, jeho občania.