To, že ukrajinského prezidenta začal ako prvý v Európe urážať slovenský premiér, neprekvapilo. Ale to, že ho teraz za diktátora a vinníka vojny označil pán Trump, je hanba Ameriky širšia než Mexický záliv.

Čo ukázali prvé týždne nového amerického prezidenta? Čo znamenajú jeho územné nároky na Grónsko či Gazu? Vládnu dnes Amerike politici, alebo miliardári? Dokáže Európa odpovedať, ak prídu clá alebo bude ohrozené NATO?

To, čo sa stalo s Amerikou, neprišlo s Donaldom Trumpom. On je len karikatúrou hlbších procesov, ktoré sú sčasti výsledkom ľudských zlyhaní, ale najmä dôsledkom plynúceho času a meniaceho sa sveta. Aká je rozumná európska odpoveď?

Telefonáty prezidenta Trumpa s prezidentami Putinom a Zelenským, vyjadrenie amerického ministra obrany a vyhlásenie amerického ministra financií vytvorili plastický obraz toho, čo sa ide na Ukrajine diať. Nie je to veselé, ale ani stratené.

Donald Trump sa stal druhý raz prezidentom USA a už začiatok jeho vládnutia je znepokojivý. Čo to znamená pre Ameriku a čo pre svet? Do Lampy som si zavolal Tomáša Klvaňu, analytika a komentátora, ktorý je autorom dvoch kníh o Amerike.

Dobrý deň, na Slovensku sa dejú veci, koalícia si píše otvorené listy, ale rádovo dôležitejšie správy prichádzajú z Ameriky. Obálkovou témou nového .týždňa je preto otázka, čo urobia so svetom kroky Donalda Trumpa, ako to zmení Európu a čo v tejto situácii môže robiť krajina veľkosti Slovenska. Súčasťou tejto témy sú dva silné rozhovory a zásadný redakčný text. Želám vám dobré čítanie a trpezlivosť.

Výsledok každých volieb je daný súborom príčin. Ale takmer vždy je jedna či dve, ktoré sú rozhodujúce. Dnešné európske Slovensko už budúcu príčinu pozná, a ak bude rozumné, budúce voľby sú zrejme rozhodnuté.

Vládna koalícia v parlamente stráca istotu väčšiny; v prieskumoch stráca percentá. A tak skúša rozbíjať opozíciu: zaráža klin medzi jej liberálnu a konzervatívnu časť, útočí na KDH, zneužíva kultúrno-etické témy. Čo na to slovenskí konzervatívci, pýtali sme sa Františka Mikloška.

Dobrý deň, po vymyslenom prevrate prichádza na rad nový pokus moci rozbiť svojich kritikov. Predseda vlády znovu vyťahuje ústavu a otázky, ktoré sú dôležité pre konzervatívnu časť opozície. V novom .týždni sa o tom rozprávame s Františkom Mikloškom, ktorý niečo podobné zažil počas komunizmu aj počas hrubej vlády pána Mečiara. Dobrá správa je, že staré finty nefungujú. Boli sme aj na výstave Marca Chagalla a prinášame aj diskusiu o profesionálnych rodičoch. Želám Vám dobré čítanie a odvahu.

Prečo sa korupčné strany už 35 rokov snažia zničiť alebo získať KDH? V čom je podobný Mečiarov pokus s Ficovým? Ako odpovie KDH na ústavný návrh o mužovi a žene? Zostaví opozícia budúcu vládu a dohodne sa na vzájomnom rešpekte?