Neverejnoprávna RTVS prežíva ďalšiu normalizáciu. Preto je protest osobností a solidarita novinárov smerom k zrušeným Reportérom oprávnená. Ale...

Prečo tu nechceme kvalitných ľudí? Prečo nepodporujeme vzdelanosť a poznanie? Bojíme sa svetových kritérií? Kto môže urobiť zmenu?

Nijaká krajina nie je bez nádejí. Cesta žiadnej sa nekončí v slepej uličke. Lebo krajina nie je teoretický koncept, ale priestor, kde sa o svoje životy starajú živí ľudia. Oni rozhodujú o nádeji aj o budúcej tvári svojej vlasti.

V čom je nádej v zdanlivej beznádeji? Bude osmičkový rok znovu prelomový? Je primitívnosť a vulgarita verejnej debaty predzvesťou zmeny? Máme už na lepšie spravovaný štát?

v rozhovore s Jeňom Kordom si povedal, že ak je druhý svet, dáš vedieť. Ale ja Ťa o to neprosím. Teraz iba ďakujem. Lebo nič iné v súvislosti s Tebou nie je dnes možné.

Ako dostať svetovú kvalitu do malej krajiny? Môže tomu pomôcť každý z nás? Kto nám pomohol a čo z toho vzniklo?

Byť na Štedrý deň mimo domova a sám je občas zmysluplné. Bol som tak pred pár rokmi v Jeruzaleme a pred rokom v Prahe. A teraz v Ríme.

Prečo ide človek do rizika? Môžeme zmeniť svet okolo seba? Dá sa to cez politiku alebo vnútorne? Sme už pripravení na zmenu?

Tieto rozhovory patrili k tomu najhlbšiemu, čo som za posledné roky zažil. Marek Vácha, Karel Satoria a Tomáš Halík sa ma dotkli. Uverejňujeme tri úryvky z knihy Kde sa stratil Boh, ktorá je práve v predaji.

V apríli zvolali študenti pochod proti korupcii, v decembri Smer a Brňákov temný senát dotlačili prezidenta k menovaniu nehodných kandidátov za ústavných sudcov. Márnosť 2017? Naopak.