Zmeny svetového usporiadania môžu postihnúť najmä malé krajiny v strede Európy, ale nikto nevie, kde by sa také zmeny zastavili a ako by zasiahli aj veľké štáty. Čo môže Európa urobiť, aby sa nestala obeťou Ruska? V štúdiu .týždňa na Globsecu bol Michael Žantovský.

Dobrý deň, hanebný plán predsedu vlády s ústavou nevyšiel, a to je dobrá správa. Zlou je, že svet sa po desaťročiach stability stáva nepredvídateľným miestom. Obálkovou témou nového .týždňa je preto otázka, aký bude nový svetový poriadok a aké miesto v ňom môže a má zaujať Slovensko. Jej súčasťou sú exkluzívne rozhovory s ľuďmi ako je americký generál, ktorý velil európskej časti NATO či exhovorca Václava Havla. Želám Vám objavné čítanie.

Slová predsedu vlády o neutralite Slovenska, a jeho dovysvetlenie, že otázku o vystúpení z NATO by bolo logické postaviť občanom, sú dovŕšením jeho snahy vytrhnúť Slovensko zo slobodného sveta. A bude úspešný, ak...

Sledovať, ako úspešne sa ujala premiérova pasca na opozíciu, nebolo príjemné. Ale pre budúcnosť je to užitočné poznanie.

Je Donald Trump epizóda, alebo trend? Prežije ho NATO? Obnoví Rusko v Európe svoju sféru vplyvu, alebo Európa unesie novú zodpovednosť?

Ako sa zmenil svet od odchodu Václava Havla? Sú dnešné výzvy svojou váhou porovnateľné s rokom 1989? Udrží sa spojenectvo Európy a Ameriky? Skončí Putin v histórii ako porazený? Prežije Európa svoju krízu posilnená?

Dobrý deň, svet zažíva vojny, Amerika sa trápi s vlastným prezidentom, Slovensko nevie, kam patrí. Šíri sa skepsa a zlá nálada. Ale nemusí to tak byť. Obálková téma nového .týždňa je venovaná otázke, prečo nie sme štastní. A v textoch, vrátane rozhovoru s psychiatrom Petrom Hunčíkom, hľadáme odpovede, ktoré sú prekvapivé. Želám vám vnútorný pokoj a dobré čítanie.

Bude vojna? Oteplí sa príliš? Zničí nás umelá inteligencia? Pribúda ľudí so strachom z budúcnosti aj tých, ktorí preto nechcú mať deti. Dá sa byť v takomto svete šťastný? Odpovedá psychiater Péter Hunčík.

Prostredie Mečiarovho HZDS vygenerovalo prezidentov Michala Kováča a Ivana Gašparoviča, prostredie Smeru dodalo Petra Pellegriniho. V čom sú si podobní, v čom nie a aký teda bol jeho prvý rok?

Pokus o zmenu ústavy je zo strany predsedu vlády snahou o rozbíjanie opozície a tiež o percentá medzi veriacimi pre cynikov Smeru. Takéto účelové narábanie so základným zákonom štátu je hanebné. Ale opozícia môže rozbíjanie odmietnuť.