Dnes, na Veľký piatok, ktorý je jedným z najdôležitejších dní pre kresťanov, publikoval Richard Sulík zvláštny status.

Čo vám príde ako prvé na um, keď stretnete na ulici bezdomovca? Pekné slovo? Pozdrav alebo úsmev, ktorý mu chcete venovať? Všetky tieto spomenuté bežné prejavy, ktorými zdravíme ostatných, to asi nebudú. Namiesto nich nás väčšinou ovládne súd, že si to zavinili sami.

Posledné týždne nás smola a smrť navštevujú častejšie. Udalosti posledných dní v našej komunite, keď sme sa náhle lúčili s mladým priateľom, i skúsenosť posledných mesiacov nás priviedli na myšlienku pomáhať osamelým ľuďom pri poslednej rozlúčke.

Pre väčšinu ľudí bez domova bol prvým krokom z normálneho sveta do života v osamelosti rozvod spojený s odchodom od rodiny.

Občas nás navštívia ľudia, ktorí nám chcú pomôcť. Spomedzi nich sa vymyká príbeh dôchodkyne, ktorá nám minulý týždeň zaklopala na dvere.

Ich predkovia sa podieľali na odsúdení Alžbety Báthoryovej. Márii Terézii radili pri spravovaní Uhorska. Po znárodnení sa museli presťahovať do plesnivého podzemného bytu. Ordódyovci. Jeden z najstarších šľachtických rodov žijúcich na našom území. Hovoríme s členkou tohto rodu Beatrix Ordódy.

Občas pred naším útulkom zaparkuje luxusný mercedes alebo BMW, z ktorého vystúpi solventný človek s chuťou finančne podporiť ľudí bez domova. Ako sa blížia rôzne sviatky, intenzita filantropie sa zvyšuje.

Drahý António, už dva roky tu s nami nie si. Chýba nám Tvoje láskavé slovo a viera v nás, aj keď sme veľmi nedokonalí.

„Čo si myslíte o tom, čo chce spraviť pápež?“ začal vo dverách kancelárie nesmelo debatu náš nový obyvateľ Maxmilián, ktorý sa po 10 rokoch v Leopoldove snaží zorientovať v živote. Bez toho, aby čakal na odpoveď, pokračoval „Dobre chce zmeniť ten Otčenáš.“

Anton Srholec v jednej zo svojich kníh napísal: „Starý žobrák si chráni svoju chudobu ako poklad. Keby si mu daroval čokoľvek, len na chvíľu by si ho okradol o pokoj a radosť.