Cenu získali za objavy týkajúce sa periférnej imunitnej tolerancie, ktorá bráni imunitnému systému, aby poškodzoval vlastný organizmus.

Krivky dopytu a ponuky sú už stopäťdesiat rokov považované za základné nástroje ekonomickej teórie. A pritom tie krivky neexistujú. Toto tvrdenie môže na prvé počutie znieť rovnako bláznivo ako plochá Zem alebo škodlivosť očkovania, ale krivky dopytu a ponuky sú naozaj len prízraky sídliace v základoch modernej ekonomickej vedy.

Každý, koho to ťahá k vede, či už je to dieťa alebo dospievajúci človek, má jednu a tú istú motiváciu - zmeniť svojim výskumom svet. Rokmi systematickej práce potom jednotliví vedci prichádzajú na to, ako ho zmeniť tak, aby tá zmena bola naozaj zásadná. Je to však výsadou len zopár vyvolených - bez ohľadu na to, aký výskum robia, sa to jednoducho nepodarí každému. Úlohu v tom zohrávajú nie len vedomosti, ale aj okolnosti, náhody, a veľa ďalších premenných. Jane Goodall patrila medzi tých vyvolených, ktorí svet naozaj zmenili. A to výnimočným spôsobom.

Stalo sa tak v Kalifornii počas jej prednáškového turné po Spojených štátoch.

Skúsme na chvíľu odvrátiť zrak od tohto textu a zauvažovať, prečo vo väčšine sveta zvíťazila desiatková sústava a prečo má svoje limity – sú oblasti, kde sa nepoužíva. Máte? Tak poďme si to porovnať.

Aký tvar má mať detská šmykľavka, aby sme sa po nej dostali z horného bodu do dolného čo najrýchlejšie? Ak si myslíte, že odpoveď je jednoduchá, mýlite sa. Teda, tá odpoveď sa dá pomerne jednoducho sformulovať, ale nie je jednoduché dokázať, že je to naozaj správna odpoveď.

Prečo sa tešíme z dobrého jedla, vyhľadávame blízkosť iných ľudí či pociťujeme úzkosť na mieste, kde nám predtým niekto ublížil? V pozadí nášho prežívania príjemnosti a nepríjemnosti stojí súhra apetitívnych a averzívnych mechanizmov. Tie tvoria základ regulácie života naprieč živočíšnou ríšou a podmieňujú podstatnú časť nášho prežívania, teda to, čo sa nám páči a čo nie.

Do slovenských kín vstúpil celkom nenápadne francúzsky film Bolero. Maurice Ravel stvoril dielo plné vášnivých emócií, hoci sám ich nedokázal prežívať. Magnum opus prilákal pozornosť lekárskej komunity. Ravel totiž trpel zriedkavou formou demencie.

Už niekoľkokrát sme v tejto rubrike spomínali, že akýmsi neoficiálnym logom vedy je kresba atómu s eliptickými dráhami elektrónov. A hovorili sme aj, že táto kresba je v nejakom zmysle úplne chybná. Oveľa lepším logom vedy by bola samotná elipsa.

ESET Science Award aj tento rok ocení vedkyne a vedcov, ktorí prinášajú nové poznatky a obohacujú verejnú diskusiu o fakty a overené informácie. Medzi finalistkami a finalistami sa po prvý raz predstavujú aj osobnosti zo spoločenských a humanitných vied. Laureátky a laureátov troch kategórií – Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku, Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov a Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania – vyberú odborné komisie, pričom o prvých dvoch kategóriách rozhodne medzinárodná komisia. Slávnostné vyhlásenie laureátov sa uskutoční 9. októbra 2025.