O laureátoch a laureátkach ocenenia ESET Science Award 2025 rozhodla medzinárodná komisia na čele s Edvardom Moserom, nositeľom Nobelovej ceny. V kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku získal ocenenie ekonóm Martin Kahanec. Laureátkou kategórie Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov sa stala filozofka Daniela Vacek a Výnimočnou osobnosťou vysokoškolského vzdelávania je chemik Ľubomír Švorc. Cenu verejnosti si prebrala neurologička Zuzana Gdovinová.

Hrnčiarstvo patrí k najväčším ľudským vynálezom a amfory k najkrajším hrnčiarskym výrobkom. Ladné krivky amfor a váz v nás vzbudzujú hlboké estetické uspokojenie. Prečo práve tieto krivky považujeme za také pekné?

Tieto kovovo-organické štruktúry možno použiť napríklad na získavanie vody zo vzduchu na púšti, na zachytávanie oxidu uhličitého, zadržiavanie toxických plynov alebo na katalýzu chemických reakcií.

Cenu získali za objavy týkajúce sa periférnej imunitnej tolerancie, ktorá bráni imunitnému systému, aby poškodzoval vlastný organizmus.

Krivky dopytu a ponuky sú už stopäťdesiat rokov považované za základné nástroje ekonomickej teórie. A pritom tie krivky neexistujú. Toto tvrdenie môže na prvé počutie znieť rovnako bláznivo ako plochá Zem alebo škodlivosť očkovania, ale krivky dopytu a ponuky sú naozaj len prízraky sídliace v základoch modernej ekonomickej vedy.

Každý, koho to ťahá k vede, či už je to dieťa alebo dospievajúci človek, má jednu a tú istú motiváciu - zmeniť svojim výskumom svet. Rokmi systematickej práce potom jednotliví vedci prichádzajú na to, ako ho zmeniť tak, aby tá zmena bola naozaj zásadná. Je to však výsadou len zopár vyvolených - bez ohľadu na to, aký výskum robia, sa to jednoducho nepodarí každému. Úlohu v tom zohrávajú nie len vedomosti, ale aj okolnosti, náhody, a veľa ďalších premenných. Jane Goodall patrila medzi tých vyvolených, ktorí svet naozaj zmenili. A to výnimočným spôsobom.

Stalo sa tak v Kalifornii počas jej prednáškového turné po Spojených štátoch.

Skúsme na chvíľu odvrátiť zrak od tohto textu a zauvažovať, prečo vo väčšine sveta zvíťazila desiatková sústava a prečo má svoje limity – sú oblasti, kde sa nepoužíva. Máte? Tak poďme si to porovnať.

Aký tvar má mať detská šmykľavka, aby sme sa po nej dostali z horného bodu do dolného čo najrýchlejšie? Ak si myslíte, že odpoveď je jednoduchá, mýlite sa. Teda, tá odpoveď sa dá pomerne jednoducho sformulovať, ale nie je jednoduché dokázať, že je to naozaj správna odpoveď.

Prečo sa tešíme z dobrého jedla, vyhľadávame blízkosť iných ľudí či pociťujeme úzkosť na mieste, kde nám predtým niekto ublížil? V pozadí nášho prežívania príjemnosti a nepríjemnosti stojí súhra apetitívnych a averzívnych mechanizmov. Tie tvoria základ regulácie života naprieč živočíšnou ríšou a podmieňujú podstatnú časť nášho prežívania, teda to, čo sa nám páči a čo nie.