Kyjev dúfa, že protiofenzíva na znovuzískanie územia zmení dynamiku vojny. Zelenskij minulý mesiac povedal, že pred jej spustením Ukrajina musí počkať na dodávku západných obrnených vozidiel.

Kráľ má podľa vlastných slov tento región v „krvi“ ako jeden z potomkov Vlada Napichovača. Dodal, že „v Rumunsku sa vždy cítil ako doma“.

Ukrajina je kandidátskou krajinou na vstup do NATO i Európskej únie, niektoré európske vlády však nechcú stanovovať Kyjevu oficiálny časový plán členstva, kým pokračuje ruská invázia.

Kritici vrátane Európskej únie a Spojených štátov vyjadrili obavy, že takýto návrh bude postihovať predovšetkým politických odporov vládnucej strany.

Ak by k schváleniu návrhu nedošlo, Spojeným štátom by hrozilo, že by sa od 5. júna dostali do platobnej neschopnosti.

Summit sa konal pri obci Bulboaca v Moldavsku, ležiacej približne 20 kilometrov od hraníc s Ukrajinou.

Všetci spojenci sa zhodli na tom, že Moskva nemá právo veta proti rozširovaniu NATO.

Za nový právny predpis hlasovalo 446 poslancov, 67 boli proti a 112 sa zdržalo.

Dohovor stále neratifikovali v EÚ Bulharsko, Česko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko.

Členstvo Švédska v NATO je podľa britského ministra zahraničia Jamesa Cleverlyho jednou z kľúčových tém neformálnych rozhovorov v Osle.