Americká producentka, scenáristka a predovšetkým režisérka Kathryn Bigelow síce patrí k hollywoodskym stáliciam a pokojne by sme ju mohli považovať za žijúcu klasičku, avšak pravda je aj to, že zas až taká slávna a populárna nie je.

Skúšam tak ako iní hľadať odpovede na zložité otázky v prírode. Všetky tam sú a vcelku jednoduché. Aj o nás, hoci si myslíme, že my sme iní, zložitejší. Vieme to, ale keď na to príde, voláme radšej kamarátke, ktorá vie ešte menej, ale nás to paradoxne upokojuje viac.

Zvykne sa tvrdievať, že jedinou konštantou v živote je zmena, s čím asi mám trochu osobný problém, ale nestaviam sa na zadné ani to nijako nerozporujem, nemalo by to ani význam, ani zmysel.

Kráčajúc ulicami Banskej Štiavnice, Sokrates stretol neurovedca Milana a filozofku Kláru. Údajne ich dialóg prebiehal asi takto:

Každý má v živote určite aspoň jedného takého špeciálneho kamaráta, ktorý akoby sa bál ukázať, čo vlastne chce. Tak robí, čo môže, aby to bolo tak, že to chce niekto iný. Potom sa už nebojí. A vy s ním tú jeho hru celé roky hráte, lebo čo sa dá robiť, je to váš kamarát.

Každý má v živote určite aspoň jedného takého špeciálneho kamaráta, ktorý akoby sa bál ukázať, čo vlastne chce. Tak robí, čo môže, aby to bolo tak, že to chce niekto iný. Potom sa už nebojí. A vy s ním tú jeho hru celé roky hráte, lebo čo sa dá robiť, je to váš kamarát.

„Užime si to, bližšie sa k Nobelovke za literatúru už nikdy nedostaneme,“ skonštatoval trocha sarkasticky, ale v zásade v dobrom jeden z kolegov, keď sme sa takto pred týždňom aj čosi dozvedeli, že tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru získal László Krasznahorkai.

Konečne som si našiel čas na pozeranie známeho seriálu The Chosen. Už som sa chcel na to dať viackrát, no naposledy ma na to toto leto nalákala práve Jakubova pani manželka (ďakujem).

Jeseň a jeseň života. Začať takýmto klišé možno odradí nejedného čitateľa, ale pravda je taká, že odumierajúce leto je ideálnym časom na existenciálne úvahy. Dostanem sa k smrti, ale najprv pár slov o mojich študentoch.

Taká drobná bolesť, ktorá sa dá pomenovať, vyriešiť a chvíľu vás sprevádza životom... to je vlastne veľmi dobrá vec, ako som zistil. Oveľa lepšia, ako keď vám konkrétne nie je nič, ale tak pocitovo asi všetko.