Ľubomír Feldek je presvedčený, že pokiaľ sa nevyšetrí vražda Róberta Remiáša, dovtedy na Slovensku nebude platiť právo.

Iniciatíva napísať akúsi paralelnú správu k správe ministra sa zrodila v prostredí učiteľov, ktorí sa v novembri a decembri zapojili do Štafetového štrajku. Priebeh štafetového štrajku sprevádzali rôzne aktivity, ktoré upozorňovali na situáciu v školstve: mítingy, koncerty, Výzva 155, kalkulačky pre ministra financií a predsedu vlády, štafetový kolík v NRSR, vianočný stromček s prázdnymi darčekmi pred Úradom vlády, vysvedčenie pre vládu, aktivity na Facebooku, otvorené listy a pod.

Školy často majú problém splniť všetky akademické očakávania vzdelávacích systémov; preto mnohí rodičia radi doplácajú za doučovanie. A smerom dovnútra majú niekedy školy problém presvedčiť žiakov, že to, čomu sa spoločne venujú, má pre žiakov zmysel a úžitok. Po týchto dvoch témach v minulých číslach sa tentoraz pozrieme na to, čo by mohli pre školy urobiť ľudia, ktorí si tieto a ďalšie nedostatky uvedomujú, no cítia, že nemajú nič, čím by to mohli pomôcť zmeniť.

Diskusia o vzdelávaní sa netýka iba toho, čo sa deje v škole, ale aj toho, čo sa deje mimo školy – možno práve preto, že v škole sa to nedeje v dostatočnej miere. Reč je o doučovaní.

V našej diskusii o školstve tentoraz pokračujeme pohľadom profesora Ladislava Kováča, človeka, ktorý v sebe spája dve skúsenosti: dlhoročnú skúsenosť biológa a akademického pracovníka s kratšou, ale intenzívnou skúsenosťou prvého ministra školstva po novembri 1989.

Sériu kritických pohľadov na reformu školstva zakončujeme rozhovorom s dvoma riaditeľkami škôl. Zhodujú sa, že hlavnou slabinou reformy je nedostatočná podpora škôl pri jej zavádzaní. Nepanuje však zhoda, či má štát zmeny iba umožniť, alebo aj riadiť.

Reformou školstva sa označuje zmena, ktorá nastala účinnosťou nového „školského zákona“. Málokto o nej hovorí v dobrom. Kritika je silná, ale aj neprehľadná. V minulom čísle sme predstavili kritiku reformy „sprava“, v tomto prinášame kritiku „zľava“. O týždeň sa pokúsime priniesť porovnanie dvoch odlišných názorov z praxe – od riaditeľov škôl.

Moji rodičia sú učitelia, moji starí rodičia boli učitelia, jedna moja teta i jeden môj ujo sú učitelia. Sme jasná učiteľská rodina. A viacmenej som sa učiteľom stal aj ja, ale takým zvláštnym. Stal som sa dobrovoľným príležitostným učiteľom.

Pred 330 rokmi sa v Terchovej narodil Juraj Jánošík. Zbojník, ktorý sa časom stal symbolom našej krajiny, národným hrdinom. Udialo sa tak až po jeho smrti. Pripomeňme si, ako sa odohrala.

Reformou školstva sa označuje zmena, ktorá nastala účinnosťou nového „školského zákona“. Málokto o nej hovorí v dobrom. Kritika je silná, ale aj neprehľadná. V dnešnom čísle predstavíme kritiku reformy „sprava“, v ďalšom čísle kritiku „zľava“ a o dva týždne sa pokúsime priniesť porovnanie dvoch odlišných názorov z praxe ‒ od riaditeľov škôl.