v prvom kole si povedzme, či aj my máme obavu zo svetovej vojny.

Martin Mojžiš: Ja si v prvom rade myslím, že mať obavu nie je správny prístup k veci. Ak si situáciu vyhodnotím tak, že pravdepodobnosť vzniku globálneho konfliktu je nezanedbateľná, tak správna reakcia podľa mňa nie je obava, ale príprava na ten konflikt a na to, aké bude moje miesto v ňom. Tá príprava má spočívať v zásade v dvoch veciach – v príprave armády a v upevňovaní spojenectiev. Je pravda, že na Slovensku s touto vládou sa to nedá. Tá vláda to nerobí a toto nie sú veci, ktoré môžu robiť jednotliví ľudia, to musí robiť štát. Ale celkovo si myslím – a považujem to za nezanedbateľný problém Slovenska –, že prevládajúca emócia je obava a strach. Ale prevládajúca emócia má byť: počkať, keď ma niekto naozaj takýmto spôsobom chce ohrozovať, tak čo ja budem robiť proti tomu?

Marína Gálisová: Súhlas, Martin, že prevládajúci postoj nemá byť obava a strach, ale mal by to byť realizmus. Treba si realisticky zhodnotiť situáciu a ak je výsledkom realistického zhodnotenia úsudok, že áno, niečo sa môže stať, tak namiesto strachu treba konať. U nás je to od jedného mantinelu k druhému. Jeden mantinel je, že si hovoríme, že nič sa nemôže stať. Druhý mantinel je, ľudia si síce povedia, áno, niečo sa zomelie, ale ich reakcia je, tak nič, zalezieme niekam do kúta, zastrčíme hlavy do piesku a budeme sa triasť a dúfať, že to prehrmí a že to so sebou zoberie čo najmenej z nás. Akoby sme neboli aktéri, len objekty, teda nie niekto, kto koná, ale len niekto, komu sa niečo deje, a to nie je správny prístup. Včera prišla zaujímavá štúdia od Globsecu, kde analyzovali pripravenosť jednotlivých krajín na prípadný konflikt a Slovensko z toho vyšlo veľmi žalostne. Máme teda aj dátami podložené, že Slovensko má dlhodobo pocit, že buď sa nám nemôže nič stať alebo keď sa niečo môže stať, tak to pretrpíme, ale nemienime v tom hrať aktívnu rolu. A to je strašná chyba. Ale ja osobne sa staviam k tomu tak, že vidím realistickú možnosť, že sa niečo stane, pretože vojna v istom zmysle prebieha, len vyzerá inak, ako predtým vojny vyzerali. A ak by aj prešla na naše územie, tak sa k tomu nemienim stavať pasívne.

Štefan Hríb: Urobil som si taký malý prieskum medzi mojimi kamarátmi a známymi a je zaujímavé, že všetci do jedného tú obavu majú, a teraz nemyslím deštruktívnu obavu, aká človeka zmrazuje, ale pripúšťajú možnosť, že sa dožijú horúcej vojny. Všetci do jedného. Nie malej vojny, ale svetovej. Na to tu chcem reagovať. A ja si myslím, že to riziko nie je také veľké, a má to viacero dôvodov. Čo sú to svetové vojny? Z nedávnych dejín poznáme prvú svetovú, druhú svetovú a studenú. Studenú sme viacerí zažili, tie prvé dve sme nezažili. Ktorej z  nich by bola podobná veľká vojna teraz, aby sme vedeli z toho niečo vyvodiť? Mne sa z hľadiska dôvodov zdá, že by bola podobná prvej svetovej vojne, nie druhej ani studenej.