V hrmote dnešných dní, hľadania sedemdesiatšestky, blížiaceho sa referenda, či ohlasovania vzniku rôznych ovocných riešení slovenskej politickej krízy takmer zaniká výročie výnimočného a tragického činu. Činu, ktorý mal zburcovať verejnosť z apatie a odovzdanosti. Namiesto vzbury priniesol ale skôr pocit hanby.
Študent histórie a politickej ekonómie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe Jan Palach mal v čase obsadenia Československa okupačnými vojskami 21. augusta 1968 dvadsať rokov a desať dní. V prvých dňoch a týždňoch obyvatelia okupovaného Československa odvážne a často riskujúc život, bojovali a protestovali proti okupácii svojej vlasti.
Ijon/Wikimedia CommonsPamätník Jana Palacha na budove Filozofickej fakulty UK v Prahe.
Vlna odporu proti okupácii ale postupne vyprchala a nastala normalizácia. Hrdé slová a hrdinské činy vystriedala doba ohnutých chrbtov a morálnych kompromisov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.