pokojné tempo vývoja vládnej krízy diktoval Richard Sulík. On a jeho neveľký tím išli presne podľa predpokladov. Ich plán bol verejne známy a úplne správny, takže na ňom nepotrebovali nič meniť. A všetko ostatné sa odvíjalo od tohto plánu.
Hlavným výsledkom bola pomerne smiešne vyzerajúca vedúca skupinka. Heger a Doležal sa trápia na troch bicykloch naraz, Naď a Remišová idú každý na dvoch a majú pri tom zaradené veľmi ľahké prevody, takže napriek hektickému šliapaniu do pedálov idú stále rovnako pomaly. Ťarbavý pohyb priveľkého množstva bicyklov vedeného primalým počtom jazdcov však priniesol zdanlivo nečakané, v skutočnosti však celkom zákonité oživenie. O slovo sa prihlásil večný kráľ nevydarených únikov – Ján Budaj.
jano
O čo všetko sa už Budaj za posledných tridsať rokov pokúšal a čo všetko nedosiahol, to je materiál na samostatný článok, skôr seriál. Potenciál, ktorý získal v roku 1989 (marketingovo najsilnejšia zostala tá čiapka, ale ani Budaj samotný nebol márny) zničil už v prvej polovici roku 1990 – a odvtedy sa ho snaží obnoviť prekrúcaním histórie. A keďže Budajovo zlyhanie bolo obrovské, prekrúcanie histórie musí byť rovnako veľké.
Falšovanie dejín je na Slovensku vcelku uznávaná akademická disciplína a Budaj je v nej napriek svojmu amatérstvu pomerne úspešný – to znamená, že sa ešte stále nájde dosť ľudí, ktorí mu veria. Do karát mu hrajú dve veci: naša mimoriadne slabá pamäť a jeho relatívne hlboký hlas. Vety hovorené nie príliš freneticky a dostatočne hlbokým hlasom sú u nás považované za prejav rozvážnej noblesy. V krajine bez šľachtickej tradície je to vcelku prirodzené, keďže nemáme veľmi s čím porovnávať.
Aj keď, keby sme chceli, skutočnú noblesu nájdeme aj u nás. Len minulý týždeň priniesol dva príklady. Ivan Korčok aj Tomáš Valášek sa opäť raz prejavili ako skutoční diplomati. My tu medzi Tatrami a Dunajom si väčšinou myslíme, že základným predpokladom diplomacie je decentná slizkosť, lenže základným predpokladom skutočnej diplomacie sú šľachtické cnosti. Medzi nimi aj formálna slušnosť, ale najmä osobná odvaha, úcta k pravde, jednoznačné rozoznávanie hodnôt a schopnosť povedať správne veci v správnej chvíli. Korčok aj Valášek to minulý týždeň predviedli síce stručne, ale úplne jasne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.