Predstavte si, že dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda, gniavený Gorilou, by sa pred rokom vo volebnom finiši nafúkol a získal nie šesť, ale svojich pätnásť percent. Zázraky sa nedejú na Slovensku. Dejú sa inde, v krízou zmietanom Taliansku.

Jeden večer Pascal Pinon v Oblude, druhý večer SBB v MMC. Kontrast ako medzi forte a pianom. Dobré to bolo!

V deviatom tohtoročnom vydaní .týždňa, ktoré vyšlo v pondelok 25. februára, je článok Digitálny partizán – o celoslovenskom národnom projekte digitalizácie nášho kultúrneho dedičstva. Reportážny text z digitalizačného centra Múzea SNP v B. Bystrici si žiada doplnenie o iný pohľad na problemtaiku digitalizácie.

Bez ohľadu na udeľovanie Oscarov, medzi filmovými trhákmi vlaňajšieho roka ako Lincoln, Argo alebo Django by som chcel vyzdvihnúť jednu snímku ako mimoriadne vydarenú. Mojím osobným favoritom je muzikál Bedári.

Nedávno som bol znovu vypovedať na polícii. Paradoxne pre článok, v ktorom som upozornil, že známym investigatívnym novinárom hrozia pre ich názory likvidačné žaloby či dokonca väzenie.

Úvahy o kvótach pre slovenskú hudbu v rádiách vedú k ponurej nálade. Keď už vieme, čo našej hudbe nepomôže, tak skúsme hľadať, čo by jej pomohlo.

Igor Sidor je zvláštny muž so zvláštnymi kamarátstvami. Na jeho vyhlásení pre prokuratúru som sa však musel pobaviť.

Včera som sa zúčastnil na predstavení nového politického projektu poslancov Lucie Žitňanskej a Miroslava Beblavého s odvážne znejúcim názvom Tvoríme Slovensko.

Ak by kardináli, ktorí budú na konkláve voliť pápeža, využili zostávajúci čas na sledovanie médií, pochopili by akého pápeža treba zvoliť. Novinári, aspoň tí mainstreamoví, v tom majú jasno.

Nebudem predstierať, že tento blog je mimoriadne závažný. Je totiž inšpirovaný jedným úplne nezávažným, ale zato zábavným vyhlásením.