„Únos a vražda,“ tento epitaf by si malo dať vytesať na svoj náhrobný kameň Hnutie za demokratické Slovensko.

Spolu s návrhmi ústavných zmien padol aj premiér Matteo Renzi. Hlavnou otázkou stále zostáva, ako sa Taliansko vyslobodí zo zvieracej kazajky úpadku.

Európa si môže blahoželať, hrozba extrémistického prezidenta v Rakúsku je zažehnaná. Ale otvárajme to šampanské opatrne. Rakúsko má totiž dve tváre.

Zuzanu Hlávkovú na stanici čakali nielen rodičia, ale aj potlesk. A tie tlieskajúce ruky patrili ľuďom, ktorí jej prišli takto vyjadriť nielen podporu, ale aj vďačnosť.

Toto sme potrebovali! Konečne to niekomu napadlo! Bratislavský hrad, symbol našej štátnosti, miesto, kde sa slávnostne podpisovala Ústava Slovenskej republiky, nečakane ožil.

Slovenská debata o premiérových hulvátskych výrokoch je vraj emotívna a zavádzajúca. V poriadku, pozrime sa na Balkán, nad ktorý sa tak radi vyvyšujeme. Je to poučné.

Na českých slávikoch sa opäť tlieskalo radikálnej skupine Ortel. Dokedy sa česká popmusic bude tváriť, že je všetko v poriadku?

Je trestuhodné, že SR nemá vyrovnaný rozpočet, a to aj napriek prajnému vonkajšiemu prostrediu. V zlých časoch sa nám to môže vypomstiť.

Naozaj neviem, prečo sa na sociálnych sieťach vedie taká zúrivá diskusia o Kube a o tom, či bol Castro zločinec, alebo revolucionár.

Námestia sa nám opäť zaplavili drevenými stánkami. Vstúpili sme do adventného virvaru vianočných trhov. Všetko je to fajn, až kým v tom čosi nepreváži tak veľmi, že to až odrádza.