Milý Štefan! Pred dvoma rokmi sme boli o tomto čase tam, kde si teraz sám. Zobral si mňa, „domaseda“, do toho fantastického mesta.

O Londýne boli napísané milióny viet. A zrejme ich väčšinou písali ľudia, ktorí toto mesto poznali, spoznali, zamilovali si ho či na smrť znenávideli.

Najprv socha Svätopluka, potom garáže krížom cez unikátne keltské sídlo, teraz oltár národa s vojenským dozorom. Koľko nevkusu ešte unesie hradný kopec?

Bola doba, keď ženy nesmeli pracovať, ak sa už na ich postave viditeľne prejavilo tehotenstvo. Nepatrilo sa to. Zdá sa, že niektorí (a niektoré) by sa do tých čias radi vrátili.

Niet nad vybranú spoločnosť. Toto panoptikum si história zapamätá ako Husajnov zoznam. Som rád, že vysoký komisár OSN to povedal jasne a naplno.

Kvalifikácia na MS vo futbale v Rusku sa ledva začala a už ju poznačilo viacero negatívnych správ.

Nie som Charlie. Napriek tomu som, prirodzene, mal súcit s obeťami útoku v januári 2015, keď teroristi vystrieľali redakciu francúzskeho satirického časopisu.

Bol predvečer Dňa Ústavy SR a na našom štadióne sa stalo toto. Jeden „hokejový otec“ počas tréningu dieťaťa stratil v hľadisku peňaženku. Pomáhali sme ju hľadať, no zmizla.

Za siedmimi horami a siedmimi dolami, kde voda sa sypala a piesok sa lial, žil v malej krajine, ktorú lemovala veľká rieka a prenádherné bralá vysokých hôr, šikovný šuhaj.

Fedor Gál hovorí vo videu kolegu Eugena Kordu, že hovorcami občianskej spoločnosti by mali byť intelektuáli, a nie politici. Súhlasím. Kde sa však podeli naši intelektuáli?