Čakajú nás ťažké dni, týždne, mesiace a možno aj roky. To nikto nevie. V týchto dňoch sa formuje charakter našej spoločnosti. To, akým spôsobom zvládneme s pandémiou sa vysporiadať, nás poznači na celé generácie. Nevieme o tom, ale pandémia formuje charatery celých národov. Aj toho nášho.

Utorkový mimoriadny prejav predsedu vlády bol tak trochu premárnenou príležitosťou. Zachrániť ho mohol Jozef Mak.

Je mesiac po voľbách, ktoré odmietli mafiánsky štát a priniesli šancu urobiť zo Slovenska lepšie miesto pre život. Vírus zmenil všeličo, ale toto základné zadanie ostáva prvým prikázaním pre celú koalíciu. Prvým.

Tak teda takto to vidím ja. Nejaký človek, autorita, v jeden deň vyhlási, že treba bezpodmienečne zabrániť ľuďom, aby počas sviatkov cestovali za svojimi príbuznými. Lebo veď ide o zdravie. Namiesto apelu na rozum zvolí silu.

Richard Sulík ukazuje v čase krízy nekompetentnosť.

Možno sme mali príliš veľké očakávania. Nová vláda prináša istú zmenu, ale „biznis“ asi pôjde v starých koľajach. Zásadná zmena prístupu sa v prípade SIS nekoná. Najskôr len jedna partia vystrieda druhú. To je až nebezpečne málo.

Stalo sa to, čo sa dalo predpokladať. Matovičom presadené obmedzenia pohybu vyvolali na cestách zbytočný chaos, ničomu to nepomohlo. Kritizuje ho aj Pellegrini, a tentoraz sa nedá robiť nič, len mu dať za pravdu.

Matovič nasadil na kontrolu obyvateľstva políciu a armádu. Prvým výsledkom je celoštátny kolaps dopravy. Premiér, schovaný v kukurici, komunikuje cez facebook.

Nadviažme na to, čo bolo dobré pred nástupom fašizmu a komunizmu na Slovensku, osvojme si to najlepšie, čo je dnes vo svete.

Koronavírus spôsobil, že sme oveľa menej citliví na pomalú a zdanlivo neškodnú stratu slobôd a práv, ktoré nám zaručuje ústava.