Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Priama demokracia? Čo tak „priamu slobodu“?

.lukáš Krivošík .názory

Keďže Slováci sú právom rozčarovaní z oligarchického fungovania svojej zastupiteľskej demokracie, časť z nich sa upla na ideál priamej demokracie. Lenže existuje možno iné riešenie.

Lukáš Krivošík

Najnovšie zástavou priamej demokracie v rozhovore pre SME máva poslankyňa OĽaNO, Helena Mezenská. Kandidátke na post prezidenta treba uznať úprimnosť a plamenné zaujatie pre vec. Jej nespokojnosť s fungovaním vecí verejných zdieľame mnohí. Nie všetko, čo sa skrýva pod nálepkou „priamej demokracie“ je nutne utópia. Napríklad participatívne rozpočty na úrovni samospráv stoja za diskusiu. No je zo systémového hľadiska priama demokracia liek na krízu tej zastupiteľskej?

Už som o tom raz písal: Problémom nie je nevyhnutne, že slovenskému občanovi dáva ústava malé možnosti účasti na výkone a kontrole verejnej moci. Problémom skôr je, že tie existujúce občan využíva slabo a málo kreatívne. No poďme k priamej demokracii.

Ľudia by boli ubití sústavnými referendami

Predstavme si na okamih, že by sa dnes rozšírila možnosť voliť priamo ďalších predstaviteľov štátu (napríklad prokurátorov a sudcov) alebo by sa referendom rozhodovalo o každom zákone. Naozaj by to vyriešilo nedostatky súčasného systému? Veľká časť ľudí je tak zaťažená vlastnými dennými starosťami, že večer maximálne sadnú unavení k televíznej obrazovke, aby si pozreli spravodajstvo a Panelák.

Očakávať, že budú miesto toho po nociach študovať návrhy zákonov alebo volebné programy, aby o nich kvalifikovane a informovane rozhodli v pravidelných hlasovaniach akejsi priamej demokracie, je krajne nerealistické. Veď ľudia sa takto nerozhodujú ani v parlamentných, či prezidentských voľbách raz za štyri alebo päť rokov. Tých demagógov a populistov, ktorí občanov stoja nervy i peniaze, si tu predsa už skoro štvrťstoročie volia ľudia. A keď ich jeden politický spasiteľ sklame, ihneď bežia k ďalšiemu akoby boli nepoučiteľní. Prečo niekto očakáva, že občania, ktorí si nevedia poriadne vládnuť prostredníctvom svojich volených zástupcov, si budú vedieť vládnuť priamymi hlasovaniami?

V skutočnosti nepotrebujeme priamu demokraciu, ale skôr „priamu slobodu“. Zastupiteľská i priama demokracia majú jednu vec spoločnú. Ide o druh kolektívneho rozhodovania.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite