Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Špecializovaný trestný súd rozhodol, že Mariána Kočnera a Pavla Ruska v kauze zmeniek nevezme do väzby.

Čo ste čakali

.jozef Koleják .lifestyle .dobré jedlo

Koláč jedna báseň. Ľahulinký vanilkový vánok v kocke. Nadýchaný, tvarovo minimalistický. Taká naša rakúsko-uhorská pagoda. Kombinuje slané a sladké, krémové a chrumkavé, že sa z toho točí hlava a zahmlieva sa pred očami už len pri pomyslení naň. Krémeš.

Čo ste čakali BEWFOOD/PROFIMEDIA Krémeš je zákusok – podenka, jemná krása, ktorá je tu s nami len na okamih.

v našich končinách je krémeš ustanovizeň. Symbolizuje niečo prudko meštiacke, je vrcholom nedeľnej pohody, lenivého vysedávania v načančaných cukrárňach, kde sa popri klebetení oklobúkovaných tiet noria dezertné vidličky do lahodného krému a putujú s tým žltkastým chrumkavým oblakom priamo na jazyk. Keď tam doputujú, utíchnu všetky klebety a zvonivý smiech, pretože chuť dorazila na miesto a robí si s tetami, čo chce. Krémeš je sviatok, lenivé ničnerobenie, pohoda, keď stojí vzduch a nič sa nedeje, keď je jednoducho všetko tak, ako má byť.  Krémeš sa v tomto duchu dokonca začína vpisovať aj do nášho jazyka. „A čo ste čakali? Krémeše?“ Tak nás uvedú na pravú mieru v tomto našom malebnom údolí ľudia, keď prídeme s nereálnymi očakávaniami, narazíme na pragmatickú realitu a sme z nej potom náležite sklamaní.  Veru, veru. Krémeše nie sú len tak. Treba si ich zaslúžiť. Alebo vybojovať. Pretože krémeš, aj keď sa to nezdá, nie je nič jednoduché.

„Ak ho robíme poctivo, nedokáže vydržať dlhšie ako tri dni.“

Mnohí teraz so mnou možno začnú prudko nesúhlasiť, veď čo už je také náročné na jednom koláči z dvoch plátkov lístkového cesta, vanilkovej plnky a šľahačky? Áno, ak za vzor dobrého krémeša zoberieme to, čo sa týždne vystavuje v ponuke dnešných cukrární alebo supermarketov, tak naozaj nejde o žiadnu vedu. No zároveň ani o žiaden gurmánsky zážitok. Nič nie je smutnejšie, ako dva plátky mastného, hrubého a tvrdého lístkového cesta naplneného čudnou žltou penou – pri ktorej máme chvíľu podozrenie, že ide o nejakú izolačnú vrstvu vhodnú pod parkety – dozdobenou nestarnúcou šľahačkou evidentne rastlinného pôvodu. Bohužiaľ, takéto niečo vidíme v kaviarňach a cukrárňach u nás čoraz častejšie. Korunuje to už len čokoládová poleva, ktorá tomu dá nový priťapený vzhľad a honosný názov – parížsky krémeš. A potom namiesto toho, aby sme videli, ako sa jednotlivé krehké vrstvy lístkového cesta krásne lámali a drobili pod náporom vidličky do omamného vajíčkového krému, sme svedkami úporného dolovania a bagrovania trasľavého pudingu spod ťažkej, mľandravej a už vôbec nie chrumkavej strechy. Namiesto symbolu ľahkej, chrumkavej elegancie a rafinovanosti nachádzame na tanieri niečo, čo z nás v cukrárni robí neokrôchancov. Len si všimnime, ako sú ľudia prinútení v poslednom čase jesť krémeš.  Otvárajú ho ako konzervu! 

Kde sú tie časy, keď krémeš namiesto čokolády nosil na svojom chrbte len jemnučkú vrstvu práškového cukru! A jeho strieška bola taká krehká a ľahučká, že vyrobiť ho patrilo medzi skutočné majstrovstvo. Dva pláty necukrovaného a jemne slaného lístkového cesta a medzi ne schovať našľahaný vajíčkový krém so šľahačkou, trošku tuhšie vtáčie mlieko. Žiadne stužovače, žiadny puding z prášku, žiadny margarín. Len poctivá poézia. Kocka, domček s trošku krivou, možno aj prehnutou strieškou, ktorý len čaká, kým sa môže zrútiť do seba a zatancovať nám pukotavý čardáš v našich ústach.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite