Je ňou potiahnutá alebo plnená skoro každá druhá torta. Hodvábna, čierna až tmavohnedá sladká poleva či pasta, bez ktorej by si už dnes cukrári len sťažka vedeli predstaviť svoj profesionálny život. A rôzni maškrtníci tiež, pretože potrebujú svoj pravidelný príjem zázraku menom ganache (čítame ganáš).

Jeden z najznámejších a aj najvýraznejších syrov severovýchodného Francúzska. Malý, alebo trošku väčší ružovooranžový kotúčik učupený na lôžku zo sena. Vyzerá utešene, no stačí pričuchnúť a 80 percent ochutnávačov okamžite zbledne a zvažuje útek. Ostatní sa zaliznú. Munster – géromé.

Na tanieri sa lesknú úhľadne poukladané mesiačiky paradajky, popri nich nejaký ten šalát, olivy, paprika a zelená fazuľka, na vrchu oddychujú ružové kúsky konzervovaného tuniaka, varené vajíčko a pásiky sardiniek. Všetko tvorí zvláštny, secesne ladený ornament. Šalát niçoise (čítame nisoaz).

Počas posledných dvoch storočí – a špeciálne toho posledného – sa postupne predrala na popredné priečky najznámejších a najpoužívanejších omáčok. Voňavá, krvavočervená, omamná nádhera zvestujúca leto plné bezstarostného smiechu, rozpálených tiel, šantiacich detí a mora. Paradajková omáčka marinara.

Smiešny dedinský cirkus s jedným pytónom a roztržitým kúzelníkom, vedľa neho strašidelný zámok, obligátne labute a autodróm. Do toho ešte veľmi unavená teta pri strelnici, podupaná tráva a blikot farebných žiaroviek. Stojíte, pozeráte, oči dokorán. A v rukách na špajli cukrová vata.

Koľkokrát nás už zastavila táto vôňa, koľkokrát nás už nechala snívať priamo na pol ceste k povinnostiam, mysľou blúdiť niekam do najskorších spomienok z nášho detstva, ktoré sú preplnené lákavými obrazmi veterníkov, zmrzlín a pudingov. Tou vôňou je vanilka. Alebo skôr vanilín.

Keď sa v týchto májových dňoch spýtame ľudí na ich životnú lásku, nečudujme sa, ak podozrivo častou odpoveďou bude čokoláda. K fanúšikom horkej, mliečnej či bielej sorty najnovšie pribudol nový klub: na naše chuťové poháriky zaútočila ružová čokoláda.

Malá učupená kocka niekde na kraji chladničky. Doteraz si ju nik príliš nevšímal, siahalo sa po nej iba sporadicky. No stačilo málo a stala sa azda najžiadanejším tovarom počas pandémie. Béžový zázrak, základný kameň kysnutého cesta a bieleho pečiva – droždie.

Vyzerá to ako maslo, správa sa to ako maslo, chutí to ako maslo, no nie je to maslo. Mnohí, predovšetkým tí nedočkavejší z nás, hovoria, že je dokonca lepšie, pretože sa pohodlnejšie roztiera. Postrach každého roduverného výživového poradcu: margarín.

Keď sa nesú, vidno to v celej miestnosti. Ľudia dvíhajú hlavy a naťahujú krky, aby ich zazreli. Z tanierov v čašníkových rukách sa parí a v miestnosti to zašumí. Najmenej polovica z prítomných totiž začne ľutovať, že si ich neobjednali tiež. Pirohy.