Studené misy a na nich rôzne antipasty. Medzi nimi však kraľuje jedna lahôdka, ktorá nikdy nesmie chýbať: krásne tenučká až priesvitná, trhá sa v rukách a na jazyku rozpúšťa. Najznámejšia talianska sušená šunka, ktorej chuť zrela tisícročia – prosciutto crudo.

Už je pozbierané. V sudoch to kvasí a nadúva sa, na povrchu dýchajúca hmota vytvára čudný tmavohnedý koberec. Takto to potrvá päť šesť týždňov, aby sa z krásnych modrých sliviek napokon po vypálení stal ikonický východoeurópsky nápoj: slivovica.

Našinec sa s ním už určite už stretol. Prinajmenšom na dovolenke v Egypte či vo východnom Stredomorí. Cítil ho skoro všade: v pečive či na dusenom mäse. Niektorí si zas v obchodoch s orientálnymi pochúťkami všimli syrové guľôčky obalené čudným korením za´atar.

Písali sme tu o rôznych talianskych jedlách z cestovín a pri všetkých sa použitie masla či smotany spomínalo ako smrteľný hriech. Kde sa potom vzala móda vytvárať husté, smotanové omáčky a servírovať ich hosťom? Môžu za to fettuccine Alfredo.

Vyzerajú podobne ako slávne uhliarske špagety, no nie sú to ony. V súčasnosti sú na vzostupe, možno preto, že na rozdiel od spaghetti alla carbonara pochádzajú naozaj z Talianska a sú ľahšie. Cacio e pepe (čítame kačo e pepe).

Na prvý pohľad vyzerá ako kopček čudného zrnitého pudingu s pozlátenou pokrývkou. Keď však človek podíde bližšie, zistí, že ide len o uvarenú ryžu. Sklamanie je však okamžite preč, keď tú ryžu ochutná. Je to poklad. Tahdig.

V Taliansku sa im nedá vyhnúť, odvšadiaľ na vás vyskakujú. A nedá sa ani doma, pokiaľ človek varí taliansku kuchyňu. Neustále dilemy: ktorú zo slávnych talianskych slanín má použiť, keď pripravuje to či ono? Dať tam pancettu alebo guanciale?

O mnohých známych osobnostiach vieme, že boli mimoriadni gurmáni a často stoja za vznikom rôznych nových jedál. Medzi ne sa občas snaží niekto prepašovať aj takých, ktorí si to až tak nezaslúžia, veriac, že ich to poľudští. Napríklad Napoleona.

Vo Florencii je tento druh rozkoše povinnosťou. Prechádzate sa hádam najkrajším mestom na svete a odvšadiaľ na vás dýcha nezlomný duch človečenstva. Dokonca aj z tanierov v reštauráciách. Pred vysmiatymi tvárami tam totiž pravidelne pristáva odvážne veľký steak: bistecca alla Fiorentina.

Prechádzate sa prehriatym večerným mestom, odvšadiaľ na vás pokrikuje taliančina a frivolný smiech. Z reštaurácií vanú vône a lákajú sadnúť si, objednať víno a čakať na zázrak. Ten aj vždy príde. Najčastejšie v podobe spaghetti alle vongole.