Dnes sa o ňom málokedy píše či hovorí, a to aj napriek tomu, že stále stojí za mnohým pozoruhodným a dobrým, čo vyprodukovala na poli gastronómie či priamo kultúry naša civilizácia. Skromný motor zázračnej evolúcie ľudstva s obyčajným menom: jačmeň.

Visia z nádherného, členitého stromu a šelestia vo vlahom prímorskom vánku. Nevyzerajú dvakrát vábne. Sú všakovako poskrúcané, tmavohnedé a tvrdé. Pripomínajú na strome zabudnuté rohy stredomorskej divej kozy či africkej gazely. Sú to však len obyčajné struky, ktorým domorodci hovoria karob.

Patria medzi najdrahšie orechy na svete, hoci to vlastne ani orechy nie sú. Človek už skúsil hádam všetko: kedysi sa však očividne zahral na veveričku a zo stromu zniesol na naše taniere semienko, ktoré nesmie chýbať v žiadnej stredomorskej kuchyni – píniový orech.

Malé bábovky nasúkané v pestrofarebných pohárikoch pripomínajúcich plisované sukne starých materí. Vyriešia všetky problémy s pohostením vrátane tých najstresujúcejších: detských osláv. Deti aj dospelí si pre ne idú nohy dolámať a dajú sa pripraviť neuveriteľne rýchlo. Mafiny.

Tej vôni sa nedá ujsť. Visí vo vzduchu, ťaživá, sladká, nasýtená krvou a majoránom. Ligocú sa na pekáči. S rozžiarenými očami po nich siahame. Sú horúce, no nám to neprekáža: chrup! Z toho zvuku párajúceho sa čreva naskakujú zimomriavky. Jaternice.

Nájdeme ich pri všetkých tých sušených rezancoch všakovakého tvaru a pôvodu v obchodíkoch alebo kútikoch venovaných ázijským špecialitám. Hovejú si v priesvitnom vrecku: krásne, okrúhle a šuchotavé. Priehľadné, jemne ryhované kolieska so vzorkou tenisového výpletu, ktoré voláme ryžový papier.

Určite ho už každý videl. Ikonický a zábavný objekt od majstra škandálu minulého storočia – Salvadora Dalího. Je to telefón, aj nie je. Má starodávne, lesklé telo aparátov z tridsiatych rokov. Ibaže na vidlici neleží slúchadlo, ale homár.

Všetci si to pamätáme, dokonca sa tento úkaz dostal aj do ustáleného slovného spojenia. Skoro na každom zákusku či torte nesmela chýbať nápadná bodka. Malé červené mazľavé a presladené čudo: čerešnička na torte. Kedysi zázrak nad zázraky – kandizované ovocie.

Čoraz častejšie ju vídať v ponuke našich obchodov. Patrí medzi zeleninu, ktorej sa najlepšie darí v chladných mesiacoch, a tak počas nich spestruje na vitamíny chudobnejšie misky po celej Ázii. Slovenské meno ešte nedostala, voláme ju teda po čínsky – bok choy.

Polia a predzáhradky sú už prázdne, niektoré aj vzorne a hlboko poorané a porýľované. Len kde-tu zo zeme trčia čudné, bosorácky vyzerajúce rastliny. Navrchu akási kapustová čapica, na stračej nôžke popriliepané zelené guľôčky – hrôza. Ružičkový kel.