Sedíte si na malej terase pri Egejskom mori, pred vami pohár vína a malý tanierik s občerstvením. Nechýba na ňom miestny ovčí syr, jemný chlieb, ale najmä miska s pomerne veľkými tmavofialovými olivami. Celý svet ich pozná pod menom kalamata.

Vo francúzskej kuchyni sa považuje za nevyhnutnosť, je pravidelnou súčasťou zmesí byliniek, s ktorými sa v haute cuisine tak majestátne čaruje. Bez neho by svet prišiel o zopár ikonických omáčok či polievok. Niekde mu hovoria tarragon, inde tarkán, u nás estragón.

Prechádzame okolo regálov s pečivom a to, že medzi klasickým bielym nachádzame aj celozrnné, bezlepkové či nebodaj obohatené o nejaké zaujímavé a doteraz opomínané obilniny, už berieme ako samozrejmosť. Na počiatku tohto zdravého radu však stálo pečivo grahamové.

To, že je to jedlo národné, napísala už vo svojej slávnej kuchárke z roku 1914 Terézia Vansová. Nezabudla však pri ňom spomenúť aj tie dôležitejšie veci: že je mimoriadne výživné a prospešné pre zdravých a chorých, silných aj slabých – demikát.

Prechádzame sa po trhu a zrazu na nás začne mávať niečo uhrančivo zelené a strapaté. Blížime sa a pozorujeme, že tento košatý zázrak pribudol na stole takmer každému trhovníkovi. Podídeme bližšie a hneď je všetko jasné. Stojíme pri kope strapatých zelených fazuliek.

Krásna ligotavá obálka sa trošku pohanským spôsobom pošle poštou – hodí sa do ohňa. Presnejšie položí do pahreby a zahrnie uhlíkmi. Nikam necestuje, pretože je určená tým, čo ju poslali. Po pol hodine sa otvorí a vybafne na všetkých pozdrav. Živánska.

Vyzerá ako rozprávka. Presnejšie, akoby vypadla z rozprávky bratov Grimmovcov: plná nástrah a tajomných chutí, kde-tu na nás vyskočí prekvapenie. Celá čierno-červená, no pod povrchom ľahunké šľahačkové vnútro – volajú ju Schwarzwaldská torta, čiže torta z Čierneho lesa.

Najprv ju len zacítime. Blížime sa po starých betónových schodoch na priedomie a z okien sa už rinie jej typická, sladkasto-opojná vôňa, v ktorej prvé husle hrajú čerstvo natrhané čerešne. Sú bezpečne uväznené v jemnulinkom ceste a čakajú na nás. Bublanina.

Čo ako učupenom či malom, nikdy v ňom nesmie chýbať. Sedí si medzi koreninami, pritajene pozoruje okolie, namleté a sypké. Hneď vedľa garam masaly, tandoori masaly, suhany či čubrice. Korenie piatich vôní.

Obrovský smotanový kotúč v lesklom fóliovom obale, vyložený hneď vedľa krájača, či malé kúsky v tvare zarážky do dverí nasekané jedna vedľa druhej v chladničke s mliečnymi výrobkami. Či už sa nachádzame v Amerike, Afrike, Európe, Ázii, alebo Austrálii, všade ho poznajú: čedar.