Každá kuchyňa má nejaké svoje temné stránky: či už sú to divoké surové chute, zahrávanie sa so smrťou, alebo delikatesa s dekadentnou, až makabrálnou prípravou. Francúzska kuchyňa ich má nespočet, no medzi všetkými jednoznačne kraľuje caneton à la rouennaise.

A už je to tu zas – čokoládové vajíčka, hrudka, šunka, cvikla s chrenom. Len aby nechýbalo. V nedeľnom menu by však nemala chýbať v prvom rade jahňacina. V Taliansku sa s tým nemažú a idú na to nekompromisne. Ragù di agnello.

Sú to davy ľudí, milióny stravníkov, ktorí neodolajú a postavia sa do radu v dome so skladacím nábytkom, aby tam ochutnali fašíročky nezvyčajne malé, no o to chutnejšie. Tie guľôčky sa stali symbolom a národným jedlom Švédska. Milé, malé köttbullar.

Mnohí poznajú len jeden druh morskej riasy, a to jemnú nori, s ktorou sa pracuje pri príprave chutných maki, niektorí si ešte doprajú šalát z wakame, no skutoční labužníci si korenia život nenápadnými tenkými lístkami s roztomilým názvom. Hidžiki.

Je neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Ráta nám roky, ktoré sme strávili na zemi, skrášľuje naše oslavy a významné dni. Nevesty pri jej objednávaní strácajú nervy, deťom zas svietia oči, keď im ju nesú, aby na nej sfúkli sviečky. Torta.

Ľudstvo ju miluje odvtedy, čo vymyslelo chlieb. Už keď zacítime jej vôňu, ten povestný sladkastý závan – ideálne niekde v prírode pri otvorenom ohni –, rozšíria sa nám nozdry, akoby sme sa spojili s niečím starodávnym v nás. Obyčajná hrianka.

Nechýba na žiadnom menu v každej správnej talianskej reštaurácii, ktorá podáva cestoviny. Nie je to len preto, že je na prípravu mimoriadne jednoduchá, ale aj kvôli jej sláve a mimoriadnej obľube. Nevieme sa narýchlo rozhodnúť? Voľba je jasná: cestoviny all´arrabbiata.

Je to tretie najčastejšie dochucovadlo v našich končinách. Soľ a čierne korenie na našom stole zaviedol francúzsky kráľ Slnko, no to tretie sme si zaviedli my, obyvatelia rakúsko-uhorskej monarchie. Je znakom a dominantnou chuťou našej kuchyne: mletá paprika.

Dnes je už samozrejmosťou v každej poriadnej kaviarni a pomaly, ale isto sa presadzuje aj v domácnostiach. V jeho domovine sa z neho stal rituál, ktorým sa pestuje verejná debata: štartuje sa ním deň a neskôr sa pri ňom bilancuje. Espresso.

Patrí medzi najstaršie miešané nápoje. Nepodáva sa však na opulentných večierkoch a plesoch, ale najčastejšie v čase, kde by sme ho čakali najmenej – doobeda. A nie je to len tým, ako vyzerá. Kráľovná dnes veľmi populárnych brunchov – Bloody Mary.