Je skoré ráno a Paríž sa ešte len prebúdza. Rýchla sprcha, niečo nenútené na seba, topánky, kľúče a zbehnutie po schodoch. Prejsť po ulici zopár metrov spolu s podobne postihnutými a postaviť sa do radu pred najbližšiu pekáreň. Bageta.

Je máj, lásky čas. A ako vieme, tá chodí zásadne cez žalúdok. Okrem chutnej večere sa však ľudstvo lásku pokúšalo poistiť rôznymi zázračnými spôsobmi, medzi ktoré patrili užívanie bylín, koreňov či bizarných potravín. Zo všetkých afrodiziák je tým najzvláštnejším ženšen.

Niektorí ho máme doma, iní ho stretávajú len ako pikantné dochucovadlo, ktoré nájdu na reštauračných stoloch pri klasickom korení, soli, olivovom oleji a vínnom octe. Podobá sa na našu štipľavú papriku, no nie je to ona. Kajenské korenie.

Najčastejšie ho vidíme na festivaloch. Mriežkované čudo, na povrchu chrumkavé, vnútri mäkké ako vankúšik. Na jeho mriežkované telo nám nakladú ovocie, zalejú ho čokoládou a všetko zavŕšia štedrým kopcom šľahačky. Niekde ho volajú gofri, inde zas vafľa.

Je súčasťou príboru a z troch náčiní je najmladšie. Ako to už pri najmladších súrodencoch býva, je výstredné a robí neustále problémy. Dlho si s ním ľudstvo nevedelo rady, predovšetkým cirkev. Prinieslo však k stolu eleganciu a etiketu. Vidlička.

Nedá sa bez nej variť, nedá sa bez nej piecť. Nechýba v žiadnej domácnosti a siaha sa po nej zo všetkých dochucovadiel najčastejšie. Je hlavnou hrdinkou rozprávok, symbolom čistoty a pravdy, súčasťou ustálených slovných spojení. Žije s nami odjakživa. Soľ.

Tento text, hoci v nadľahčenom žánri, chce v období, keď sa svetu priťažilo, vzdať hold napadnutej Ukrajine a jej kultúrnemu bohatstvu – do ktorého patrí aj to kulinárske.

Jesť sa musí, hovorí klasik. Niektorí z nás však nejedia z donútenia, práve naopak: po jedle bažia, dokonca mu aj holdujú. Jedlo ako kultúrny fenomén fascinuje a inšpiruje. Nečudo, že sa ním veľmi intenzívne zaoberali aj niektorí umelci.

Šťavnaté kúsky tmavého mäsa, z ktorých sa jemne parí. Na sebe majú poukladané chrumkavé, celkom tenké striešky, lesknú sa na slnku ako bronzové ozdoby starovekého brnenia. Podáva sa najrafinovanejšia pochúťka čínskej kuchyne: pekinská kačica.

Náruživé kváskovanie, bezdôvodné postávanie s čiapkou na hlave v ľadovej vode uprostred jazera alebo chodenie po dome na rukách či nezriadené pitie džintoniku. To sú emblematické prejavy krízy. Medzi ne môžeme s pokojným svedomím zaradiť ešte jeden fenomén: banánový chlieb.