Kam sa človek pozrie, všade samá detoxikačná kúra, osviežujúci nápoj či zázračný elixír mladosti s krásnym smaragdovozeleným, aristokraticky vystretým kaktusom na obale. Ten svojím pevným telom, pružnou pokožkou a zvláštnou jemnou vôňou ľudstvo fascinuje už tisícročia. Voláme ho aloe vera.

Na svete existuje len málo ľudí, ktorí by ju nepoznali. Vyznačuje sa charakteristickou chuťou, ktorá sa nedá s ničím iným pomýliť. Je taká výrazná, že sa stala pojmom a dotyčný nápoj dokonca symbolom modernej doby, demokracie a Ameriky. Coca-cola.

Spomedzi všetkých tých nádherných jedál starej monarchie toto jedno je akoby v úzadí. Síce sa svojou rafinovanou chuťou hlási o slovo, no štréberi ako rezeň, segedín či guláš ju vždy predbehnú a svojou nástojčivosťou prekryjú. Koložvárska kapusta.

Jedlo hralo pri kľúčových udalostiach v živote človeka zásadnú úlohu, často so sebou nieslo ritualizované posolstvá. Isté veci sa jedli pri narodení dieťaťa, iné pri jeho prechode do dospelosti či na svadbách. Len málo z týchto hostín má však špeciálny názov. Na rozdiel od karu.

Niektorí ho uprednostňujú dokonca aj pred kapustnicou. Stačí pred nimi čo len vysloviť jeho názov, hneď sú tu žiarivo lesklé zreničky, zarosená ústna dutina a rozšírené nozdry. Chystá sa ľúty boj so zmesou zemitých chutí, spúšťajúcich kdesi v mozgu čudné archaické obrazy. Boršč.

Mali by sa vyhlásiť za návykovú látku. Podobne ako cigarety, alkohol, prípadne iné drogy. Stačí pozorovať ľudí, keď okolo nich prechádzajú v obchode. Tie kradmé ruky, tie hladné oči, keď si balíček plný šuchotajúceho materiálu dávajú do košíka! Zemiakové lupienky.

Pri výročí objavenia Ameriky sa núka hneď niekoľko potravín, ktoré by si zaslúžili našu pozornosť. O niektorých sme tu už písali. No len jedna má v polovici októbra, práve na výročie Kolumbovho prirazenia lodí k pobrežiu Bahám, svoju sezónu. Pekanový orech.

Vstúpime do miestnosti a hneď vieme, že sú tu, že sa tu niekde varili alebo len prihrievali a čakajú na nás. Malé utešené telíčka z kapusty naplnené omamnou bravčovo-ryžovou zmesou. Majú mnohé názvy, na Slovensku ich najčastejšie voláme holúbky.

Vyzerá ako cuketa, čo sa nevedela vpratať do kože a rozhodla sa stať paprikou. Akokoľvek sa snažila, sily jej očividne nestačili, a tak ostala s premenou na polceste – veľká ako prst a navyše sa pri tom namáhaní celá jemne ochlpila. Okra.

Vyzerá trochu čudne. Na prvý pohľad si ho môžeme pomýliť hoci aj s kameňom. Tvar trochu pripomína obličku, no poriadne prehnanú, šupka zas na dotyk pôsobí ako z umelej hmoty. Vnútri však čaká omamná žltá dužina, čo chutí priam božsky. Mango.