Strom, na ktorom rastie, je o niečo menší a prikrčenejší ako domov jej slávnej sladkej sestry. Ona sama je síce zovňajškom pôsobivá, guľatučká a šťavnato karmínová, no keď ju ochutnáme, jej trpká chuť nám trošku vykriví ústa. Plod východnej Európy – višňa.

Okolo Stredozemného mora sa vyskytuje skoro na každom stole. Hovie si v malej úzkej fľaštičke a čaká na svoj čas. Jagavý elixír, ktorý položil základy celej našej civilizácie. Nikdy nechýbal pri jej základných spoločenských aktivitách – pri jedle, v kúpeli a chráme. Olivový olej.

Pôvabne klenuté chodidlá v sandáloch, slamené klobúky so širokou strieškou, hodvábne šatky vejúce vo vlahom vetre, opálené predlaktia, na nich cinkajúce náramky. A kopec zvonivého ženského smiechu. Vo vzduchu cítiť more, letné dobrodružstvo, a na jazyku bublinky z posledného dúšku prosecca.

Veľmi hebký dotyk na hranici intímneho. Prejsť rukou po doske, pocítiť medzi prstami a drevom ten teplý jemný šuchot. Potom po doske buchnúť, zdvihne sa obláčik prachu a udrie rovno do nosa. Múka – vôňa domova.

Človek prepínal televízne kanály, hľadal tie o varení, pretože pri nich rýchlejšie zadrieme, keďže je zvyknutý od decka zaspávať pri rozprávkach z gramoplatní. No zrazu natrafí na šialene zubatého kuchára s náušnicou a má po spánku. V hrsti ho drží Anthony Bourdain.

Už je to tu, otvárajú sa kúpaliská, je tu letná sezóna. Prechádzame sa pomedzi tie všetky langoše, vyprážané hranolčeky, zmrzliny a grilované morské šťuky, až kým nenarazíme na rad, v ktorom nervózne stoja vyhladovaní tínedžeri. Predávajú tam hotdog.

Človek by si myslel, že sa pozerá na ostružiny, no čosi ho mýli. Tie čierne bublinkové potvory, čo vedia v ústach spustiť hotový ohňostroj, nerastú na kríčku, ale na poriadne košatom strome. Hompáľajú sa z vetvičiek a lákajú. Moruše.

Biely nápoj podobný kyslému mlieku, no na jazyku pôsobí smotanovejšie. A nielen to. Je perlivý a obsahuje malé množstvo alkoholu. Pije sa na uhasenie smädu, pije sa kvôli zdraviu. Má mnoho poetických mien, my ho však poznáme ako kefír.

To bolo vykrúcačiek a prevracania očí, keď sa k nám blížila babička s metličkou a miskou, v ktorom boli pripravené vaječné bielky so štipkou soli. Išla sa robiť bublanina. Babička vždy miešala vajíčka s cukrom a my sme zasa šľahali sneh.

Vyzerá ako pozlátený kotúč s čudnými vráskami a krátermi. Je veľký asi ako LP platňa a keď ho držíme v ruke, máme pocit, akoby to bola prehistorická maketa mesiaca, s ktorou kedysi pračlovek v jaskyni vyučoval predmet nočná obloha. Pane carasau.