Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Manuál pre ochranný odstrel medveďov je anonymný paškvil

.marián Hletko .komentáre

Dlho avizovaný dokument nového Ministerstva životného prostredia hodnotí bývalý pracovník MŽP. Predtým pôsobil ako koordinátor Zásahového tímu pre medveďa hnedého na ŠOP SR v Banskej Bystrici (redakcia).

po takmer dvoch mesiacoch uzrel svetlo sveta mýtmi opradený dokument s názvom „Manuál pre ochranný odstrel medveďa hnedého“. Obsah toho diela, ktoré bolo predmetom niekoľkých tlačových konferencií vedenia envirorezortu, sa vám pokúsim priblížiť v nasledujúcich riadkoch.

kľúčové slová manuálu 

Najčastejšie používaným pojmom okrem slova „medveď“ (75) je, zdá sa, „riziko“, ktoré sa v rôznych tvaroch vyskytuje v dokumente až 54-krát. Slová „eliminácia“ (25), „odstrel“ (8) alebo „usmrtenie“ (7) medveďa, použili autori 40-krát. Často použitým je termín „nebezpečenstvo“. V rôznych tvaroch ho v dokumente nájdete 21-krát. Slovo „ohrozenie“ autori použili 10-krát. Na „bezpečnosť obyvateľov“ mysleli autori manuálu 4-krát. V tejto súvislosti sa v dokumente ešte 4-krát objavuje aj „ochrana zdravia a života obyvateľov“. Slovné spojenie „preventívne opatrenia“ sa v manuáli vyskytuje presne 4-krát. 

„Plašenie“, prípadne „vytlačenie“ medveďa z intravilánu sa v dokumente objavuje tiež 4-krát (2+2). Slovo „odchyt“ sa v manuáli objavilo 1-krát, konkrétne v kontexte prípadného odchytu mláďat po usmrtení medvedice. Slovo „ochrana“ v súvislosti s medveďom ako chráneným druhom európskeho významu v manuáli NENÁJDETE ani raz, a to napriek tomu, že manuál vydal ústredný orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny (MŽP SR). 

manuál pozostáva zo 17 strán a neobsahuje žiadne prílohy.

1. stranu tvorí obal manuálu.

2. stranu tvorí obsah dokumentu.

3. strana je venovaná zoznamu použitých skratiek. Dozviete sa napríklad aj to, že SR je skratkou pre Slovenskú republiku. 

4. strana prezentuje zoznam právnych predpisov, o ktorých sa však v samotnom dokumente nedozviete vôbec nič. 

Aký má zmysel uviesť, že legislatívny základ manuálu tvorí Smernica rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, ak v ňom jeho autori neuvedú ani len to, že táto smernica stanovuje, že k usmrteniu chráneného živočícha (teda aj medveďa) možno pristúpiť len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva?

5. strana je zameraná na vysvetlenie použitých pojmov, pričom však na také, ktoré by si vysvetlenie skutočne zaslúžili, autori manuálu akosi pozabudli (napr. problémový jedinec, synantropný jedinec, zásah, atraktant, a pod.).

Manuál tiež čitateľa upozorňuje, že „pri vstupe človeka do priestoru samice s mláďatami“ vzniká nebezpečná situácia. Nesnažili sa autori umelo navýšiť rozsah dokumentu použitím všeobecne známych faktov?

6. strana motivuje každého čitateľa k bezhraničnej zvedavosti. Zoznam „rizikových oblastí“, ktoré autori v tejto časti manuálu definujú na 4 riadkoch, totiž nikde nenájdete. 

Zoznam rizikových oblastí bol pritom prílohou č. 1 pracovnej verzie manuálu (verzia 2), pričom za rizikovú oblasť autori považovali aj Tatranskú Lomnicu či Liptovský Hrádok, z ktorých zásahový tím v roku 2023 prijal len 5 hlásení o výskyte medveďa (spolu 10 hlásení). 

Tiež sa dozviete, že „výskyt jedinca medveďa hnedého v skorom jarnom období (marec, apríl) je spôsobený vyhľadávaním ľahko dostupnej potravy v blízkosti ľudí po hibernácii (včelstvá, odpadkové koše)“. 

So zreteľom na impozantnú vetnú skladbu autorov, sa vo mne formuje otázka, či môžu medvede vyhľadávať ľahko dostupnú potravu aj v blízkosti ľudí, ktorí nehibernujú?

Nie je náhodou ľahko dostupná vysoko energetická potrava dôvodom výskytu medveďa v blízkosti človeka aj v iných kalendárnych mesiacoch, ako len v autormi zmieňovanom marci a apríli?

7. strana informuje o zriadení operačného strediska pre „zefektívnenie nahlasovania rizík“.  A hoci sme sa už dozvedeli aj telefónne číslo (18 081), predpokladané náklady na zriadenie a prevádzku operačného strediska ostávajú nevyčíslené.

Rovnako sa z manuálu nedozvieme, prečo nemôže na nahlasovanie výskytu medveďa slúžiť číslo tiesňového volania 112, tak ako už bolo pred časom oficiálne dohodnuté so sekciou krízového riadenia Ministerstva vnútra SR. 

8. strana sa venuje príjmu a evidencii hlásení. 

Hoci autori manuálu deklarujú, že „počas rozhovoru s operátorom musí oznamovateľ odpovedať na niekoľko štandardizovaných otázok, ktoré operátorovi pomáhajú vyhodnotiť situáciu“, samotný manuál žiadne štandardizované otázky pre posúdenie nebezpečenstva neobsahuje. 

Totiž, opýtať sa oznamovateľa na meno a priezvisko nie je štandardizovanou otázkou, ktorou sa dá posúdiť úroveň nebezpečenstva. Ak by sa operátor spýtal „Prišlo k zraneniu človeka?“ alebo „Je medveď stále na mieste?“, to by bolo iné kafe. Základom by mali byť otázky, na ktoré oznamovateľ dokáže odpovedať ÁNO alebo NIE. 

Manuál tiež stanovuje, že operátor postupuje podľa „Hodnotenie rizika a kategorizácia rizík“, no manuál nič také NEOBSAHUJE. 

9. strana stanovuje dva pracovné postupy:

„Postup po nahlásení zaznamenaného výskytu medveďa hnedého v intraviláne“ tvorí 8 odrážok obsahujúcich všeobecné frázy bez stanovenia jasných pravidiel. 

Autori síce píšu, že po nahlásení výskytu medveďa má nasledovať obhliadka lokality zameraná na preverenie aktuálnej situácie, no pritom vôbec nestanovujú časový úsek, v akom musí byť takáto obhliadka vykonaná (napr. max do 48 hodín od prijatia hlásenia). 

Mimochodom, ak autori používajú slovné spojenie „nahlásenie zaznamenaného výskytu“, môžu občania hlásiť aj výskyt nezaznamenaný.

„Postup po nahlásení aktuálneho výskytu medveďa hnedého v intraviláne“ tvorí tiež 8 odrážok. 

Tieto však stanovujú len to, koho má operačné stredisko (ktoré zatiaľ vlastne ani neexistuje) kontaktovať po nahlásení medveďa v intraviláne. Nič viac sa v podkapitole 6.2 nedozviete. 

10. strana stanovuje úlohy a povinnosti veliteľa zásahu. 

Zaujímavým rozporom v tomto kontexte sú viaceré úlohy, ktorých plnenie si jednoznačne vyžaduje prítomnosť veliteľa zásahu priamo na mieste zásahu, pričom však na strane 13 sa dozvedáme, že „k usmrteniu identifikovaného problémového jedinca medveďa hnedého odstrelom môže vykonávateľ pristúpiť len na základe priameho pokynu veliteľa zásahu v prípade ak je priamo zúčastnený pri odstrele, alebo na základe preukázateľného pokynu veliteľa zásahu a to formou SMS alebo mailu“. 

Veliteľ zásahu, ktorý je podľa manuálu na jednej strane zodpovedný za koordináciu ozbrojených a záchranných zložiek na mieste zásahu, môže na ďalšej strane vydať pokyn na odstrel medveďa SMS-kou zo svojej obývačky. 

11. strana určuje úlohy Policajného zboru aj užívateľa poľovného revíru. 

Úlohou poľovníkov podľa manuálu je „vyslať na výjazd osobu, ktorá bude v prípade potreby schopná zabezpečiť elimináciu synantropného jedinca medveďa hnedého“ a túto osobu oboznámiť s obsahom manuálu. 

Už vidím, ako poľovník počas presunu na miesto zásahu študuje váš manuál, pán minister. 

12. strana určuje povinnosti zástupcu miestnej samosprávy. 

Ak ste si však mysleli, že tento manuál bude starostov a primátorov nabádať napr. na udržiavanie čistoty verejného priestranstva alebo na zabezpečovanie odpadu pred medveďom, zostanete sklamaní. Veď toto je manuál pre odstrel medveďov, nie manuál pre komplexné riešenie problematiky

Manuál obsahuje tiež zoznam potrebného technického vybavenia pri zásahu. Márne by ste v ňom však hľadali napr. takú „nepotrebnú“ tašku prvej pomoci alebo ochranné pomôcky pre účastníkov zásahu (bear sprej, odchytové rukavice, atď.).

13. strana sa konečne venuje tomu, čo autori považovali za najdôležitejšie - eliminácii medveďa.

Hneď v úvode sa dozviete paušalizované tvrdenie, že „postrelený medveď sa pokúša zaútočiť na strelca“. Autori tak sami priznávajú veľké riziko takýchto zásahov v intraviláne.

Počas môjho pôsobenia v Zásahovom tíme, sme elimináciu medveďa vždy vykonávali s ohľadom na bezpečnosť účastníkov zásahu, ale aj miestnych obyvateľov. Používali sme špeciálne odchytové zariadenia, v ktorých sme medveďa následne uspali a bezbolestne utratili za prítomnosti veterného lekára. Akoby autori manuálu nechceli akceptovať fakt, že medveď chytený v odchytáku je od ľudí bezpečne izolovaný, zatiaľ čo postrelený medveď je závažným rizikom pre všetkých prítomných.

Ostatné kapitoly dokumentu, ktoré sa venujú akémusi krízovému štábu, zásadám komunikácie a mlčanlivosti, už nemá ani zmysel komentovať.

záverečné hodnotenie

Po preštudovaní manuálu si dovolím skonštatovať, že ministerstvom vydaný dokument je nepodarenou slohovou prácou, ktorá žiaden pozitívny efekt pri riešení problematiky medveďa na Slovensku neprinesie, čo si snáď uvedomujú aj jeho autori, ktorí sa pod toto dielo hanbili čo i len podpísať.

Pozri aj:

Celý manuál nájdete na tomto odkaze.

Nominanti SNS zo životného prostredia stále neukázali manuál, ako chcú strieľať chránené medvede.

Z poľovníkov budú „manažéri prírody”. Taraba chce strieľať medvede už aj priamo v obciach, poslancov obíde.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite