Poľsko si koncom tohto týždňa pripomenie sedemdesiate výročie Varšavského povstania. Toto povstanie vždy rozdeľovalo Poľsko a je to tak dodnes, oveľa viac ako naše SNP.

Každé majstrovstvá sveta vo futbale majú svojich hrdinov, no v Brazílii nimi nie sú ani útočníci alebo záložníci. Výkonmi najviac vyčnievajú brankári.

Z celej tej populistickej frašky povolebného snemu strany Smer, ktorý sa dá nazvať hocičím, len nie sebakritickým zhodnoteným vlastnej prehry, žiarivo svieti dokonale symbolické ocenenie Mareka Maďariča, (ktorý ako jediný položil vlastnú hlavu na klátik pred kamerami ešte v onú volebnú noc a posypal si ju popolom, akoby, chudák, za Ficovu prehru mohol). On, Fico, sa o tomto zbytočnom geste vyjadril s pýchou a dojatím, priam otcovsky: „Povedal som mu, že zaparkoval moderný mercedes do starej kôlne.“

Talianska skupina Enel už na jar oznámila svoj plán pristúpiť v roku 2014 k predaju aktív v hodnote asi 4,4 miliardy eur. To v prípade našej krajiny nastoľuje neodbytnú otázku: Kto napokon získa Slovenské elektrárne, ktorých je Enel majoritným akcionárom?

Stlpčekár denníka Financial Times Simon Kuper hovorí, že každá bohatá krajina má svoj ​​spôsob dovoleniek: „Švédskym ideálom je váľať sa na odľahlom ostrove, pokiaľ možno nahý a s fľašou vodky. Holanďania, naopak, majú radi hlučné kempingy s množstvom iných Holanďanov.“

Čo sa to tu vlastne deje? Stretnúť človeka, ktorý drží slovo, dá sa mu veriť, nemyslí iba na svoj záujem a prospech, pestuje a kultivuje vzťahy, je naozaj vzácnosť. Poctivý remeselník, partner, spolupracovník... profík, dôveryhodný... A bude horšie. Však ste už počuli o negatívnej slučke spätnej väzby – čím je niečoho menej, tým je toho menej. Odborníci na demografiu by vedeli rozprávať. Najmä však umelci a ľudia s mimoriadnou senzitivitou pre „ducha doby“, čiže žalostná menšina.

Najodvážnejšiu geopolitickú hru v regióne hrá Poľsko. Náš severný sused môže veľa získať, ale aj stratiť. Slovensku by na Poľsku malo viac záležať.

V poslednom čase sa hovorí o filme Americký ostreľovač, ktorý režíroval Clint Eastwood. Človek sa až čuduje, že sa toľko toho dá narozprávať o takom nevýraznom filme.

Napriek tomu, že mal Americký ostreľovač šesť nominácií na Oscara, zúročil len jednu (za zvukové efekty). No pár dní po zrolovaní červeného koberca sa o žiadnom z amerických filmov nehovorí viac.

Čo sme sa ako deti nahádali, ako sa táto naozaj čudná huba, ktorú nikto nikdy nevidel voľne rásť, naozaj volá. Jedni by dali ruku do ohňa, že je to žampión, druhí hlasovali za šampióna a tretí mali pravdu so šampiňónom.