Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Malo povstanie zmysel?

.jaroslav Daniška .ekonomika .klub

Poľsko si koncom tohto týždňa pripomenie sedemdesiate výročie Varšavského povstania. Toto povstanie vždy rozdeľovalo Poľsko a je to tak dodnes, oveľa viac ako naše SNP.

Malo povstanie zmysel? wikimedia commons

czeslaw Milosz varšavské povstanie v svojich pamätiach označil za „trestuhodne ľahkomyseľné podujatie“. Tvrdým kritikom povstania bol generál Kazimierz Sosnkowski, člen exilovej vlády v Londýne. A ešte slávnejší generál Wladyslaw Andres, ktorého preslávilo dobytie Monte Cassina. Krátko po vypuknutí povstania v súkromnom liste napísal: „Vypuknutím varšavského povstania som bol absolútne šokovaný. Považujem ho v našej situácii za najväčšie nešťastie. Povstanie nemalo najmenšiu šancu na úspech a vystavilo všetky časti našej krajiny, ktoré okupovali Nemci, novým strašným represiám. Nikto, kto nie je nečestný alebo slepý, nemohol mať najmenšie ilúzie, že všetko, čo sa stalo, sa muselo stať. Teda nielenže Sovieti odmietnu pomôcť našej milovanej hrdinskej Varšave, ale že sa budú s najväčším potešením prizerať krvácaniu nášho národa. (...) V dobe, keď sa nemecká obrana rozpadá a prichádzajú boľševici a zabíjajú našich najlepších ľudí, tak ako to robili v roku 1939, nemá povstanie žiadny zmysel, je dokonca zločinom...“

Nikto to nepovedal tvrdšie a málokto mal väčšiu autoritu niečo podobné tvrdiť. Generál Tadeusz „Bór“ Komorowski vydal 31. júla 1944 večer rozkaz, aby sa povstanie začalo nasledujúci deň o piatej popoludní.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite