Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Elektrárne – slovenské, české, ruské či čínske?

.lenka Ferenčáková .časopis .týždeň v ekonomike

Talianska skupina Enel už na jar oznámila svoj plán pristúpiť v roku 2014 k predaju aktív v hodnote asi 4,4 miliardy eur. To v prípade našej krajiny nastoľuje neodbytnú otázku: Kto napokon získa Slovenské elektrárne, ktorých je Enel majoritným akcionárom?

Primárnym dôvodom predaja aktív má byť snaha znížiť vysoký dlh skupiny Enel, ktorý v prvom kvartáli 2014 dosiahol výšku 41,5 miliardy eur. Prirodzene, začalo sa špekulovať o tom, aké podniky a podiely vlastne spoločnosť ponúkne. Firma chce postupovať formou clustrov. Čiže aktíva v jednotlivých spoločnostiach združí do určitých regionálnych skupín.V zákulisí sa najčastejšie skloňuje predaj akcií talianskej spoločnosti v Rusku a vo východnej Európe, konkrétne v Rumunsku a na Slovensku. Tu už firma začala používať aj nové logo, v ktorom je Enel vyčlenený do samostatnej polovice.
Koncom júna sa naozaj potvrdilo, že aktíva Talianov na Slovensku budú v ponuke na predaj. Na zozname by však malo byť širšie portfólio aktív v celkovom objeme asi 11 miliárd eur. Analytici odhadujú hodnotu Slovenských elektrární približne na úrovni 3 miliárd eur. Hodnota ruskej firmy OGK-5, kde Taliani vlastnia 60 % akcií, sa pohybuje okolo 2,9 miliardy eur. V Rumunsku, kde sa Enel realizuje v dodávke, distribúcii i výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, sa hovorí najmä o predaji podielu v troch distribučných sústavách. Objavili sa však aj informácie o predaji aktív Enelu v Belgicku, Brazílii, Indonézii, či USA.

.záujem o elektrárne je
Ani uvedené portfólio aktív ešte nedosahuje objem 11 miliárd eur, avšak jasne prekračuje očakávané 4,4 miliardy. Taliani si tak pravdepodobne budú môcť vyberať. Podstatné bude jednak to, o čo prejavia investori záujem a akú cenu ponúknu, ale aj to, v ktorých oblastiach – technologických i geografických – sa chce Enel ďalej rozvíjať. Kto by mohol Talianov nahradiť na Slovensku? A prečo by sa investor mal o Slovenské elektrárne vlastne zaujímať?
Plánované uzatváranie atómových elektrární v Nemecku, ale aj v Belgicku a Švajčiarsku, by ku koncu dekády mohlo viesť k zvráteniu súčasného trendu poklesu trhovej ceny elektriny. Ako ďalší dôvod záujmu sa ukazuje ziskovosť Slovenských elektrární. Hospodárske výsledky firmy vykazujú stabilne pozitívne čísla. Minuloročný čistý zisk bol na úrovni 356 miliónov eur.
Ako isté mínus sa, naopak, javia nedostavaný 3. a 4. blok elektrárne Mochovce, ktorých harmonogram sa neustále predlžuje a rozpočet nafukuje. Keďže ide o prioritný projekt spoločnosti, najmä z pohľadu štátu ako minoritného akcionára firmy a budúceho prijímateľa dividend (teda príspevkov do štátneho rozpočtu), nový investor by mal mať v tejto oblasti skúsenosti.
Nedoriešená je aj výška doplatku ešte z čias privatizácie, ku ktorému sa slovenská vláda v poslednom čase vracia. Ani v júni podpísaný úver vo výške 870 miliónov eur so Sberbank, v ktorej hlavným akcionárom je ruská centrálna banka, nehovorí v prospech zvýšenia hodnoty akcií Slovenských elektrární. Na druhej strane, pôžičky energetických firiem na vlastné investície či prevádzku sú bežným javom. Rokovania sa vedú rádovo niekoľko mesiacov a získanie peňazí je možné považovať za prejav dôvery v budúcu platobnú schopnosť dlžníka.
No megaúver, navyše poskytnutý jedinou bankou, vyvolal špekulácie o tom, že do elektrární sa usilujú vstúpiť ruskí investori. Napokon, zástupcovia Sberbank sa netaja tým, že mienia podporovať záujmy ruských firiem aj v stredoeurópskom regióne. Najčastejšie sa v tejto súvislosti skloňuje záujem Rosatomu. Okrem toho, že sa firma pravdepodobne bude podieľať na výstavbe reaktorov v Iráne či Turecku a došlo aj k politickej dohode o rozšírení maďarskej elektrárne Paks, môžeme odôvodnene predpokladať, že je stále v záujme Rosatomu etablovať sa na ďalších trhoch krajín EÚ. Rosatom sa u nás snažil angažovať vo výstavbe nového jadrového zdroja. Po tom, čo stroskotali rokovania s vládou o garantovanej cene elektriny, svoj záujem o projekt zrušil.
Ďalším záujemcom o akcie v elektrárňach by mohla byť česká skupina ČEZ, ktorá sa ich snažila získať už v čase privatizácie. Vzhľadom na blízkosť a znalosť prostredia a tiež odstúpenie od rozšírenia Temelínu by to bola logická stratégia rozvoja.
Hovorí sa aj o francúzskom GDF Suez, ktorý sa minulý rok stiahol zo slovenského plynárenstva. Dnes prevádzkuje atómové elektrárne napríklad v Belgicku, kde sa však vláda, podobne ako v Nemecku, rozhodla pre ich postupné uzavretie. V rámci svojej jadrovej stratégie pokukuje po zamýšľaných projektoch v Turecku, Brazílii či Poľsku.
Najmenej, ale predsa, sa šepká aj o potenciálnom záujme čínskych firiem, ktoré by sa podobne ako ruskí investori mohli opierať o silné finančné zázemie, ale zároveň by sa museli vyrovnať s určitou mierou nedôvery. Za poznámku stojí ešte to, že Enel a čínske firmy, vrátane ich národnej jadrovej spoločnosti, už od minulého roku posilňujú spoluprácu, aj keď hlavne v oblasti výskumu.

.nebude to ľahké
Rozhodovanie o tom, či najväčší producent elektriny u nás bude v ďalších rokoch taliansky, slovenský, český, ruský, francúzsky, čínsky, alebo ho získa energetická či finančná skupina z inej krajiny, nebude jednoduché. Odhliadnuc od geopolitických úvah sa Enel bude pri rozhodovaní o konkrétnych predajoch a podmienkach rozhodovať primárne ekonomicky. Popri výške zisku z predaja ich pri znižovaní dlhu trochu tlačí aj čas, pričom rokovania o veľkých akvizíciách nebývajú vecou týždňov.
Do konečného rozhodnutia o predaji 66 % akcií v Slovenských elektrárňach môže čiastočne zasiahnuť aj nový ruský veriteľ, ktorý má na základe zmluvy právo vyjadriť sa k zásadným zmenám v spoločnosti, a teda aj k zmene akcionárov. Slovenský štát ako tretinový vlastník si tiež bude dôsledne strážiť svoje záujmy vo firme. Hoci presné podmienky akcionárskej zmluvy nie sú zverejnené, mal by mať predkupné právo. No otázne je, či má na jeho využitie peniaze.
.autorka je šéfredaktorka portálu energia.sk

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite