Ivan Koribanič je študent dokumentaristiky na VŠMÚ, ktorý od začiatku ruskej agresie cestuje na Ukrajinu. V minulotýždňovom podcaste Týždeň s .týždňom nám porozprával, prečo pomáha s humanitárnou pomocou, čo sa mu tam prihodilo naposledy, keď takmer prišiel o život, a čo cítia Ukrajinci k Rusom.

Od začiatku invázie na Ukrajinu 24. februára 2022 sa moskovské sily podľa AI dopustili vojnových zločinov a ďalších porušení humanitárneho medzinárodného práva.

Krajiny susediace s Ruskom vyjadrujú obavy, že by ich Moskva mohla začať ohrozovať, ak nedôjde k jej porážke na Ukrajine.

Je moderná jadrová elektráreň bezpečná? Akým smerom sa vyvíjajú technológie? Aká je reálna cena jadrovej energie? Nakoľko je jadrová energia šetrná k prírode? Môže byť Západ nezávislý od nedemokratických režimov bez využívania jadra? Prejde ľudstvo aj k jadrovej fúzii?

Bezprecedentná vražda pred piatimi rokmi vyvolala reakciu v podobe plných námestí, ktoré sľubovali zmenu spoločnosti. Tá sa však očividne prepadla ešte hlbšie. Havlova charakteristika atmosféry v spoločnosti „blbá nálada“ je pre dnešné Slovensko nemiestnym eufemizmom. Tá nálada je skrátka... veď viete. Sú komentátori, ktorí to vedia opísať výstižnejšie (temnejšie) a bojím sa, že ich vízie nie sú úplne nereálne. Ale nemôžeme to vzdať. Aj o tom bol míting „5 rokov bez Jána a Martiny,“ ktorý zdokumentoval Boris Németh. Vzdali to tí, ktorí sa pričinili o to, že sme mohli dýchať vzduch slobody za SNP, v Treťom odboji, v roku 1989? Vzdávajú to Ukrajinci, ktorým zabíjajú deti a rodičov? Každé steblo trávy vytvára kyslík. Každá zápalka môže prispieť k jasnému ohňu. Budúcnosť je ešte stále v našich rukách.

Syn známeho jazzového kontrabasistu Štefana „Pištu“ Bartuša sa objavil na scéne pred šiestimi rokmi so svojím triom ako šestnásťročný zrelý umelec. Včerajším koncertom, ktorý bol zároveň oslavou jeho 22. narodenín a uvedením prvého sólového albumu Solology, dokázal, ako ďaleko je a ako veľmi vážne ho treba brať. Totiž, sólový klavír je pravdepodobne najťažšia „disciplína“, ak nemá hráč skĺznuť do dekoratívnosti a hraniu na ploché city v závetrí kaviarne.

Máme sa báť energie z jadra? Tragédie ako bola Hirošima, Černobyľ či Fukušima zmenili svet a stáli mnoho životov. Napriek tomu predstavuje jadro cestu k lepšej budúcnosti.

Aj pri tohtoročnom blížiacom sa výročí tzv. víťazného februára cítime, ako sa priama skúsenosť s komunistickým experimentom vzďaľuje a vytráca. Je to pochopiteľné a vlastne niekedy aj legitímne.

Nie tak dávno som na týchto stránkach písal o Simone Weil a dnes budem pokračovať ďalšou Simone: Simone de Beauvoir. Kto bola táto existenciálna mysliteľka, ako s ňou súvisí meno Jean-Paul Sartre a prečo odmietala chápať ženy ako to druhé pohlavie?

O konečnom výsledku vojny na Ukrajine môže rozhodnúť už niekoľko najbližších mesiacov. Aj o tom sa hovorilo na Mníchovskej konferencii. Na nej sme nevyužili príležitosť, keď chýbalo naše politické zastúpenie.