Slovensko nie je jediná krajina, v ktorej sa dnes prejavuje agresívna iracionalita davov vykonávajúcich čoraz hrozivejší nátlak na lekárov, vedcov a rôznych verejných predstaviteľov, ktorí ich vyzývajú (nie nútia, len vyzývajú), aby konali pre bezpečnosť seba a svojich blížnych a poskytujú im k tomu inštrukcie a informácie. Podobné veci sa nedejú ani prvýkrát. Vždy znova sa však dozvedáme, že nie sme pripravení, často s poukázaním na to, že niečo podobné by sa v našej skvelej dobe predsa nemalo diať. Skrátka, „toto sme si neplánovali“.

Internetom sa šíri, že zaočkovaní musia do dvoch rokov zomrieť. Vakcína nás vraj robí zraniteľnými proti novým variantom, znie rozsudok. Čo viac si mohli milovníci trilerov o vražedných vakcínach želať? Už len, aby to bola pravda. Ale na tej vlastne už nezáleží.

Debata o možnosti zaviesť povinné očkovanie proti covid-19, či už plošne, alebo aspoň pre určité skupiny, je v súčasnosti v plnom prúde v mnohých krajinách. Na Slovensku zatiaľ skôr prihrieva populistickú polievočku niektorým politikom a rozvášňuje skupinky pred parlamentom a Prezidentským palácom, odbornosť ide akosi bokom.

Zo stavu, v ktorom sa Slovensko práve ocitlo, nie je ľahká cesta. Stratili sme dôveru, ale aj vzájomný rešpekt a prajnosť. A chýba už aj nádej, že sa to môže zmeniť. Ale zmeniť sa to musí, ak sa tu nemáme už len nenávidieť.

Gabriel Beer a Michal Wiezik hovoria o cieľoch EÚ, ktoré určujú, že sa máme presunúť k obnoviteľným zdrojom energie. Je to realistické? Ako to ovplyvní kvalitu života v Európe a ako našu životnú úroveň?

Už osemnásť mesiacov nás kvária pandémia covid II-19 a vláda s prívlastkom vláda chaosu. Súboj s pandémiou bude aj naďalej viac chaotický ako racionálny.

Chvíľková slabosť alebo uvedomenie si vlastnej porážky? Čo nakoniec vyústilo do rozhodnutia (nielen) popredných postáv v nacistickom Nemecku vziať si život?

Pred menej ako rokom vyzval Miroslava Kollára, aby sa vzdal kanidatúry na predsedu strany Za ľudí. Po menej ako roku sa zo spojenca Veroniky Remišovej a jej štátneho tajomníka stal kritikom a oponentom predsedníčky Za ľudí.

Rovnako ako všetky štáty sveta funguje počas leta aj Vatikán v uvoľnenom režime. Pápež ruší alebo redukuje svoje tradičné verejné aktivity: generálne audiencie, spoločné nedeľné modlitby, súkromné audiencie biskupov a rieši viac svoje privátnejšie záležitosti, vrátane tých zdravotných.

​Čo naozaj musíme urobiť pre životné prostredie? Ktoré rozhodnutia EÚ tomu pomáhajú a ktoré sú nerozumné? Čo nás čaká ak neurobíme nič a čo, ak opatrenia preženieme?