Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Europoslanec Wiezik a poradca v energetike Beer: Elektroautá nie sú nulová emisia, je to biznis

.štefan Hríb .rozhovory .pod lampou

Gabriel Beer a Michal Wiezik hovoria o cieľoch EÚ, ktoré určujú, že sa máme presunúť k obnoviteľným zdrojom energie. Je to realistické? Ako to ovplyvní kvalitu života v Európe a ako našu životnú úroveň?

Europoslanec Wiezik a poradca v energetike Beer: Elektroautá nie sú nulová emisia, je to biznis Boris Németh Štefan Hríb, Gabriel Beer a Michal Wiezik v relácii .pod lampou. Gabriel Beer je bývalý novinár, pôsobil v časopise Trend. V súčasnosti pracuje v energetickom holdingu EPH.

v rozhovore sa dočítate okrem iného aj:

  • čo spôsobí ukončenie výroby áut so spaľovacím motorom,
  • čo sa stane, ak by bol do roku 2050 celý svet uhlíkovo neutrálny,
  • či je potrebné, aby Európa vyrábala energiu len z obnoviteľných zdrojov,
  • prečo zatvárame jadrovú energetiku,
  • či by mala jadrová energia pokračovať.

po roku 2030 sa v EÚ nebudú vyrábať autá so spaľovacím motorom. Pýtam sa europoslanca Michala Wiezika, či túto správu treba vnímať izolovane, a potom sa pýtam Gaba Beera, ktorý je vedec a pôsobí v ekonomike, čo to spôsobí.

MW: Je to súčasť väčšieho celku, ktorý je zastrešený európskym ekologickým dohovorom (Green Deal). Ide o to, dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v Európe do roku 2050. V rámci toho je medzistupeň dosiahnuť do roku 2030 obmedzenie emisií uhlíka o 55 percent, ktoré Európa vypúšťa oproti roku 1990. Momentálne sme na 24 percentách a ešte asi 30 percent musíme zraziť. Tam je dôležité, že pred dvoma rokmi nebol cieľ 55 percent, ale iba 40 percent. Prišla nová komisia, nový cieľ a klimatický zákon, že musíme zraziť o 55 percent. Súčasťou stratégií je, čo robiť s dopravou, pretože tá prispieva k emisiám. A jeden spôsob, ako dopravu zbaviť toho uhlíka, je elektrifikácia dopravy. Ten míľnik do roku 2035 je zastavenie výroby spaľovacích motorov pre osobnú dopravu a aj do veľkej miery zastavenie vývoja týchto spaľovacích motorov. Do 2035 sa budú vyvíjať motory, ktoré spaľujú benzín alebo naftu. Odteraz sa investuje najmä do elektrických motorov. 

do roku 2050 je cieľ zníženie uhlíkovej neutrality. Teda to, že členské štáty prestanú prispievať k produkcii skleníkových plynov, a vôbec uhlíka, do atmosféry? Prečo do roku 2050?

MW: Skôr sa to nedá bez toho, aby skolabovala ekonomika. Je to najskorší možný termín. 

GB: To sú politické rozhodnutia. Zrejme nie sú detailné matematické analýzy, prečo 2050. Vidno, že Európska komisia už posúvala tie ciele. Teraz prišla nová komisia a priniesla tvrdšie čísla. 

MW: Vždy je za tým nejaká empíria. Naša situácia je taká, že náš míľnik 55 percent a rok 2030 nedosahujú to, čo odporúčajú vedci, a teda 65 percent.

nie je Európa malá, aby mala taký príspevok? Keď sa uskromníme, čo sa týka uhlíka, naozaj to prispeje k želaným počtom percent?

GB: Európsky podiel je asi 9 percent svetovej produkcie CO2. Čiže sa ideme veľmi tvrdo uskromňovať. Dáme ohromné peniaze s veľkým dopadom na socioekonomický rozmer, aby sme sa hrali s týmito deviatimi percentami.

MW: Keď hovoríme o tých 55 percentách redukcií, tak tých 9 percent znížime o polovicu do roku 2030. A potom by sme mali prispievať 4,5 percenta.

to je reálne?

MW: Ak sa to podarí, áno. Ten obraz je často zneužívaný na to, že Európa nič nevyrieši, ani keby išla na nulu, a najväčší znečisťovateľ je Čína s podielom 25 percent. Ale pre koho vyrába Čína? Ich emisie sú aj naše emisie. Je tam aj politický rozmer, Európa sa snaží byť prvá, čo ukáže, že to ide, a ekonomika sa dá transformovať na bezuhlíkovú.

„Nezabránime globálnemu otepľovaniu, ale cieľom je udržať ho o 1,5 až dva stupne. Inak hrozí, že sa zhoršia podmienky života.“

dá sa, ale za nejakú cenu. Ak majú menej rozvinuté štáty prejsť na bezuhlíkovú ekonomiku, bude ich to tiež niečo stáť. Ale keďže chcú dosiahnuť našu životnú úroveň, asi sa budú brániť, nie?

MW: Iste a sú mierové spôsoby, ako ich do toho pritlačiť. Keď chcú našu životnú úroveň, tak cez obchod, a ten by mal byť v duchu klimatickej neutrality. Budeme teda obchodovať s tými, ktorí plnia naše limity. A keď nie, tak budú zaťažení klimatickou daňou. 

to potom zdraží tovar u nás.         

M.W. Nemuselo by. Majú dve možnosti. Keď nebudú súhlasiť, budú mať drahšie tovary smerom k nám. Európania by mali mať rovnaké šance. Aj keď budú mať možno drahšiu výrobu, tak nebudú zaťažení daňou.

.množstvo výrobkov je vyrábaných len v Číne, Indii atď. Keď ich zdražíme, nebudú v Európe drahšie výrobky? Budú s tým Európania súhlasiť?

MW: No, nie je veľa možností, ako to spraviť. Objektívne riziko je klimatická zmena a globálne otepľovanie. My s tým musíme bojovať a znižovať emisie. Nezabránime globálnemu otepľovaniu, ale cieľom je udržať ho o 1,5 až dva stupne. Inak hrozí, že sa zhoršia podmienky života.

je konsenzus, že klimatická zmena je do najväčšej miery daná človekom?

MW: Na klimatickom paneli je to konsenzus.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite