Dráma vrcholí. Aj predseda vlády má podľa zistení Denníka N falošnú diplomovku a on sám k tomu napísal, že je v tomto zlodej. Je to koniec sna o lepšom Slovensku? Môže, ale nemusí byť.

Keď sa bohatý rojko rozhodol, že objaví Homérovu bájnu Tróju, celá akademická obec ho vysmiala. No on sa svojho sna nevzdal a navždy sa zapísal do dejín.

Zopár talianskych denníkov, ktoré vyšli deň po Pavarottiho smrti, si určite odložím k (už zažltnutým) Pravdám a Smenám z augusta 68 a z novembra 89. Chcem si zachovať možnosť fyzicky sa cez ne v budúcnosti dotknúť toho, čo Taliansko zažilo pri tejto smutnej príležitosti.

Desať dní pred tridsiatym výročím úmrtia Márie Callasovej prišla z talianskej Modeny smutná správa. Skonal Luciano Pavarotti. Kladiem si otázku: možno obe mená vysloviť jedným dychom? Môj pocit je áno.

Konšpiračný blud Roberta Fica, že súkromné správcovské spoločnosti (DSS) si „kúpili“ médiá, aby spoločne zlikvidovali ministerku práce, má kritickú chybu konštrukcie. Spočíva v triviálnej skutočnosti, že keby sám premiér neurobil dve tematické tlačovky, o kauze Privilégium by sme desať dní po jej vypuknutí už ani nepočuli.

Myslím, že keby sa robila anketa o najobľúbenejší ľudský sen, jednoznačne by viedlo lietanie. Ešte som nepočula, že by sa niekomu nikdy nesnívalo, že lieta.

Dlho, veľmi dlho nebolo u nás zvykom, že tí, čo sú pri moci, sa pravidelne striedajú. Že po voľbách nastupujú víťazi a odchádzajú porazení. Tak to v demokracii je. Hoci to môže byť niekedy nepríjemné prekvapenie.

„Temný deň pre americké spravodajské médiá – a pre americkú demokraciu,“ napísal komentátor New York Times Paul Krugman prv, než Rupert Murdoch kúpil vydavateľstvo Dow Jones s perlou americkej žurnalistiky Wall Street Journal (WSJ).

Ruská miniponorka sa dotkla dna Severného ľadového oceána a umiestnila na ňom štátnu vlajku.

Z Bratislavy do Košíc rýchlejšie, ale drahšie. Aj tak by sa dal zhrnúť zámer ministerstva dopravy splniť sen premiéra Roberta Fica, aby bol diaľničný „obchvat Slovenska“ dokončený do roku 2010.