Vôbec prvý raz sme sa pri mýtoch o socializme zamerali nielen na kultúrne mýty, ale aj na mýty o ekonómii a životnej úrovni, občanovi a štáte, pričom sme spoľahlivosť našich zistení overovali kvalitatívnymi a kvantitatívnymi prieskumami verejnej mienky.
Mýty o socializme majú v podstate tri časové vrstvy – mýty, ktoré o sebe vytváral socializmus po druhej svetovej vojne, mýty, ktoré vznikali po roku 1989 z nostalgie za socializmom a nové mýty o socializme, ktoré vznikajú dnes. Podobajú sa na seba, je však medzi nimi podstatný rozdiel. Dnešné mýty nie sú socialistické, ale neomarxistické, konšpiratívne, demagogické. Ani Ivan Gašparovič nemyslel národne a necítil sociálne, Ficove vlády však doviedli jeho heslo do dokonalosti – kradli národne a nechali vraždiť bez citu. Dnes sociálni demagógovia odmietajú liberálnu demokraciu a kapitalizmus a v tom sa stretávajú na koronavírových demonštráciách s pravicovými radikálmi a bojovníkmi proti hygiene.
Ján Budaj dnes razí heslo vládnej koalície Na hrubú dieru hrubá záplata, po slovensky Na hrubé vreco hrubá záplata. Tá koaličná hrubá záplata vyzerá často ako hrubé „vreco”. Boris Kollár sa prekvalifikoval z veksláka a priateľa mafiánov na priateľa ľudu, ktorého úlohou je „strážiť sociálne témy a pomoc ľuďom“. Hrubú záplatu prevzal priamo od Fica – trináste platy a dôchodky, vlaky zadarmo, a pridal k nim dvadsaťtisíc štátnych bytov ročne.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.