je namieste pýtať sa, kto pracuje? Kto by mal za voľnú nedeľu bojovať? Mala by byť vôbec nedeľa bez predaja ustanovená zákonom? Kto by ho mal predložiť a ako predísť tomu, aby tému neukradli fundamentalisti či extrémisti, ako sa to často deje v prípadoch, keď sa hovorí o sprísňovaní prístupu k interrupciám alebo keď je reč o registrovaných zväzkoch osôb rovnakého pohlavia? Dobrý zákon je zákon, ktorý slúži človeku. Zlý zákon je horší ako žiaden. Spomeniem dialóg kazateľa s majstrom. Kazateľ hovorí, že zákon je vyjadrením Božej svätej vôle a ako taký musí byť ctený a milovaný. Na to však kontruje majster myšlienkou, že zákon je iba nutné zlo a ako taký musí byť obmedzený na najmenšiu možnú mieru: „Ukáž mi niekoho, kto miluje zákon a ja ti ukážem, že je to zadubený tyran.“ Ako teda uchopiť nedeľu? Jedine cez metaforu, pretože tou vo svojej podstate nedeľa je.
Ján Pavol II. v úvode apoštolského listu Deň Pána píše: „Do relatívne nedávnej minulosti „svätenie“ nedele bolo v tradične kresťanských krajinách uľahčené širokou účasťou ľudí a akoby organizáciou samotnej civilnej spoločnosti, ktorá počítala s nedeľným odpočinkom ako pevným bodom opatrení týkajúcich sa rozličných pracovných aktivít. Ale dnes v tých istých krajinách, v ktorých zákony potvrdzujú sviatočný charakter tohto dňa, vývoj spoločensko-ekonomických podmienok často hlboko pozmenil spoločenské správanie a v dôsledku toho aj ráz nedele.“ Ďalej dodáva, že nedeľa sa prerodila do „víkendu“, čo však vôbec nie je to isté a s charakterom sviatku nemá nič spoločné.
neexistuje zamestnanec a zamestnávateľ
My sa však vráťme o niekoľko tisícročí dozadu, k našim starším duchovným bratom Židom. V židovskom náboženstve je fenoménom sviatočného dňa sobota. U kresťanov sa prerodila na nedeľu. Podľa biblickej tradície ide o siedmy deň, keď Boh odpočíval po tom, čo stvoril svet. V inom zmysle ide o symbol oslobodenia sa. U Židov je to spomienka na oslobodenie sa z egyptského otroctva, u kresťanov ide o deň Pána, keď dostali potvrdenie o zmŕtvychvstaní Ježiša a vykúpení ľudstva. Vykúpenie znamená vyslobodenie sa z otroctva hriechu a perspektíva večného života. Ak vytesníme kontext, ktorý má metafyzický charakter, a zostaneme vo vecnej rovine, ešte stále nám zostáva jeden pojem, ktorému rozumejú všetci – „oslobodenie sa“. Oslobodenie znamená rovnosť. Rav Jisra´el Me´ir Lau v knihe Praktický judaizmus uvádza, že „Sabat tiež zdôrazňuje koncept rovnosti medzi ľuďmi a starostlivosť o všetky Božie stvorenia vrátane tých, čo slúžia človeku.“ Na siedmy deň sú od práce oslobodení bohatí, chudobní, tí, ktorí slúžia iným, a dokonca aj zvieratá.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.