Slovenská republika sa zmieta vo vládnej kríze už dva týždne. Koaliční partneri sú rozhádaní a nie je jasné, čo sa stane najbližšie dni. Premiér Igor Matovič čelí tlaku koaličných partnerov na odstúpenie. Niektorí občania upierajú svoje nádeje k prezidentke Zuzane Čaputovej a dúfajú, že nejakým „trikom“ vyvedie Slovensko z tejto politickej krízy. Hlava štátu má však obmedzené možnosti.

Vysoké miesta sú klzké a ústup z moci sa rovná buď pádu, alebo zatmeniu, čo je však vec dosť melancholická – takto opísal Francis Bacon v jedenástej zo svojich Esejí z roku 1597 človeka, ktorý sa po točitých schodoch dostal k moci nad druhými, čím stratil moc sám nad sebou.

Keď opisoval, ako sa OĽaNO snaží udržať vládu, povedal, že možností vývoja je viac.

Nikto nepoprie slabé stránky Richarda Sulíka. Aj jeho posledný výrok, že v spore o reformu vysokých škôl má jeho minister pravdu už len preto, že vysoké školy protestujú, patrí do zlatého fondu slovenskej politiky.

Ak čítate tieto riadky v utorok, všetko už môže byť inak. Môže?

Posledné dni na Slovensku pripomínajú panoptikum. Celé sa to začalo už v marci minulého roku tým, že Igor Matovič sa stal premiérom a Marek Krajčí ministrom zdravotníctva.

Prozaik ruského pôvodu Anton Pavlovič Čechov ma nedávno ohúril poviedkou Stávka.

Pohľad na koalíciu napĺňa všetkým možným, len nie nádejou. Už všetci vieme, že toto sa musí nejako rozseknúť, žiadna z možností nie je dobrá a nervy praskajú. Ide o osud Slovenska.

.týždeň uverejňuje vyhlásenie skupiny spoločenských vedcov k prvému roku vlády.

Jej kolega Juraj Krúpa (OĽANO) nechcel povedať, či Matovič zostane predsedom vlády.