je viac nadčasová, ako by si kto kedy mohol myslieť. V jej úvode hovorí o večierku, na ktorom sa čo-to popilo, a preto sa mohlo veselo filozofovať. Na pretrase bola téma, čo je viac: humánne či doživotné väzenie alebo trest smrti? Vznikla tam ostrá polemika medzi bohatým bankárom, ktorý ten večierok usporadúval, a medzi a 25-ročným právnikom, ktorý tam bol pozvaným hosťom. Bankár sa pýtal, ktorý kat je prívetivejší, ten, čo zabíja v okamihu, alebo ten, čo dlhé roky vysáva z človeka život. Právnik namietal, že jedno aj druhé je nemorálne, ale keby si mal vybrať, zvolil by si tú druhú možnosť. Lebo žiť biedne je predsa lepšie ako nežiť vôbec. 

Debata bola čoraz ohnivejšia, ako to už pri uvoľnenej nálade býva. Zrazu bohatý bankár buchol po stole a povedal: „Stavím sa o dva milióny, že v dobrovoľnom väzení nevydržíte ani päť rokov.“ Rovnako frajersky mu odpovedal aj právnik: „Ak to myslíte vážne, tak sa stavím, že v tom väzení vydržím nie päť, ale pätnásť rokov. Vy staviate dva milióny, ja svoju slobodu.“