postavenie a právomoci prezidentky Čaputovej definuje Ústava Slovenskej republiky. Slovenská republika je parlamentná demokracia a legitimitu vlády určuje Národná rada, to znamená, že vláda získava mandát hlasovaním v parlamente. V praxi to vyzerá tak, že hlava štátu nemôže svojvoľne vymenovať ani odvolať predsedu vlády. Ak má premiér dôveru poslancov, teda ak mu väčšina vysloví dôveru, tak nemusí odstúpiť a v kresle sa udrží. Premiér môže sám podať demisiu, napríklad zo zdravotných dôvodov alebo pod tlakom protestov ako Robert Fico, a hlava štátu ju podľa ústavných zvyklostí prijme. 

Situáciu vysvetlil bývalý podpredseda Ústavného súdu a odborník na ústavné právo Eduard Barány. „Ak parlament vysloví vláde nedôveru, vtedy hlava štátu ovplyvňuje ďalší vývoj. Keď vláda podá demisiu alebo je vyslovená nedôvera, tak prezident vládu podrží pod svojou kontrolou a s čiastočne obmedzenými právomocami. Týka sa jednotlivých rozhodnutí vlády. Hrubo zjednodušené: to, o čom má vláda rozhodovať, musí mať dopredu posvätené prezidentom,“ vysvetľuje Barány.

Čo sa týka premiéra Igora Matoviča a vládnej krízy, momentálne nemá Zuzana Čaputová žiadny spôsob, ako tento problém rozseknúť.   

čaputová sleduje, čo sa deje a vyzýva k rozumu

Manévrovací priestor hlavy štátu je limitovaný. „Problém by sme si mali rozdeliť do dvoch rovín. Prvý je politický a druhý je ústavnoprávny. Čo sa týka tej politickej, tak má možnosť rokovať, pozývať si predstaviteľov politických strán a ústavných činiteľov. Čo sa týka ústavnoprávnej roviny, tak sama (prezidentka Čaputová – pozn. red.) nemá možnosť odvolať žiadneho člena vlády a dvojnásobne už nie jej predsedu,“ vysvetlil Barány pre .týždeň.

V prípade, ak by predseda vlády dával návrh na odvolanie alebo vymenovanie na niektorého člena vlády, tak v rámci našej ústavy a ústavnej tradície, by mala takémuto návrhu vyhovieť, pokiaľ nie sú nejaké extrémne dôvody pre iný postup. Napríklad osoba, ktorú by mala menovať by nespĺňala zákonné požiadavky na zastávanie funkcie člena vlády.