V posledných týždňoch sa opäť trochu túlam po horách. A uvedomujem si, ako sú z perspektívy kamennej pustatiny v nadmorskej výške cez dvetisíc metrov niektoré veci prízemné. Napríklad politika.

Až teraz, po návrate z predvolebného Francúzska som si naplno uvedomil, ako hrozne vyzerá naša krajina. Nie kvôli krajine ako takej, a už vôbec nie kvôli vzácnym pamiatkam či peknej prírode. Príčinou je novodobý mor – bilbordy všade, no najmä pri cestách.

V najbližšom .týždni bude rozhovor s holandskou fotografkou Illou van Oijen, ktorá od roku 2006 žije na Slovensku, fotografuje a robí veľa zaujímavých vecí.

Dnes tu bol srbský premiér. A ten náš povedal pred ním zásadnú vec, na ktorú som dlho čakal.

Je to ukážkovo absurdný, no pritom rukolapný dôkaz toho, v akom štáte dvadsať rokov žijeme. Prezidentovo dnešné odôvodnenie nevymenovania Čenteša a založenie SR 1. 1. 1993 má spoločné gény. Je to pohŕdanie zákonmi, občanmi, ba dokonca ľudskými životmi.

Ktože stihol pomedzi sviatky navštíviť a aspoň drobnosťou obdarovať priateľov, známych, kamarátov, priaznivcov? Málokto. Pravdepodobne ani absolútni samotári to nestihli.

Reportáž zo života v Krásnej Hôrke. Ako chodia deti z osady do školy a ako spolunažívajú Gádžovia a Cigáni. V aktuálnom .týždni je reportáž Andreja Bána a Jozefa Majchráka o pozemkoch pod osadami.

Reportér .týždňa Andrej Bán sa obáva, že s neriešením problémov medzi Rómami a väčšinovou populáciou sa bude napätie v spoločnosti stupňovať. Môže sa stať to čo v Maďarsku, kde sa do parlamentu dostala extrémisticka strana Jobik.

Aký bol Karol Kállay? Reportér a fotograf Andrej Bán spomína na zosnulého fotografa

Nie som ktovieaký kaviarenský typ, no s veľkou chuťou som pripravil do najnovšieho vydania .týždňa tému o našich slávnych krčmách a kaviarňach, kde sa tvorili dejiny – či už tie skutočné, alebo fiktívne, literárne. Ako vždy, ostalo čosi nedopovedané.