Vydať dnes básnickú zbierku je technicky jednoduché: stačí písať básne, zostaviť z nich kolekciu, vhodne ju pomenovať, všetko to prepísať, osloviť vydavateľstvá, zistiť ktoré za koľko a dokedy knihu vydá...

V práci vám padne pod stôl myš. Automaticky sa po ňu zohnete a pokračujete. Niektorí ju tam musia nechať a čakať, kým im myšku nepodajú. Bez tejto pomoci neurobia ani povestnú čiarku, napriek tomu vedia pomôcť ďalším. Napríklad vstať ráno z postele.

Najprv som sa dočítal, že Gustáv Husák položil základy, na ktorých stojí dnešné Slovensko. O dva dni neskôr prehovorila ruská novinárka Ľudmila Savčuková, ako pracovala v ruskej továrni na trolov, z ktorej ju vyhodili práve preto, že o tom hovorila. Ďalší deň nám oznámilo dvesto donských kozákov, že sa vydávajú na koňoch po stopách Nočných vlkov, aby oslávili v auguste sedemdesiate výročie dobytia Berlína a že nás pri tej príležitosti poctia svojou návštevou. A že druhá, menšia skupina bude demonštrovať dvesté výročie ruského víťazstva nad Napoleonom pochodom na Paríž.

Smútok a clivota ma svorne zachvátili, keď som si toť nedávno uvedomil, za aký kratulinký koniec ťahá kultúra. Myslím kultúra ako taká, kultúra tout court v pomyselnom zápase o priazeň médií, o miestečko na výslní čitateľského záujmu. Ale asi zle: na to miestečko ju musia priviesť a usadiť práve médiá, takže späť: správne má byť – v zápase o priazeň médií. A teda novinárov. A teda šéfov týchto novinárov. A teda majiteľov týchto oboch. Uvedomil som si to na prípade, žiaľ, bolestne konkrétnom.

80 slovenských pedagógov a vedcov ktorí poslali iránskej vláde otvorený list, v ktorom ju žiadajú o ukončenie prenasledovania bahájov. Hovoria Jozef Rojík a Venus Jahanpour z Kancelária pre styk s verejnosťou Bahájskeho spoločenstva v Slovenskej republike, Andrej Bán a profesor Ivan Kraus .

Môže Európska komisia potrestať sama seba za to, že pri podporovaní svojej svätej agendy, ju sama totálne znesväcuje?

Verejnoprávna televízia priniesla v predvolebnom čase novú politickú diskusiu. Treba ju za to pochváliť, ako aj za to, že ju nezašila v nejakom neatraktívnom čase, ale dala ju na utorok o deviatej večer, čo je ideálny čas. Lenže takáto relácia stojí aj padá na moderátorovi.

Môžete ju vidieť ako obeť, môžete s ňou sympatizovať. Ale zodpovednosti ju nezbaví nikto.

Aj vás zaujíma odpoveď na túto otázku? Pokúsime sa vám ju uľahčiť, i keď to, čo sa aktuálne deje v hlave milionárskej prezidentskej kandidátky, je hádankou aj pre samotných novinárov...

Sú pekné texty, ktoré nemajú väčší dosah, a sú vecné texty, ktoré sa stanú svedectvom doby. Správa Borisa Nemcova je druhý prípad, a preto sme sa ju rozhodli uverejniť.