Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Vysoká kultúra Stanislava Valla

.stanislav Vallo .časopis .klub

Smútok a clivota ma svorne zachvátili, keď som si toť nedávno uvedomil, za aký kratulinký koniec ťahá kultúra. Myslím kultúra ako taká, kultúra tout court v pomyselnom zápase o priazeň médií, o miestečko na výslní čitateľského záujmu. Ale asi zle: na to miestečko ju musia priviesť a usadiť práve médiá, takže späť: správne má byť – v zápase o priazeň médií. A teda novinárov. A teda šéfov týchto novinárov. A teda majiteľov týchto oboch. Uvedomil som si to na prípade, žiaľ, bolestne konkrétnom.

V jeseni sa tu v Bruseli udial nádherný koncert spojený so svetovou premiérou Pendereckého symfónie Dies Illa, v maestrovej prítomnosti a v monumentálnom, takmer 1 300-člennom zbore spieval aj zbor z banskobystrickej Akadémie umení. Napísal som o tom tu do tejto rubriky,  nedalo mi...  A možno by som bol aj zabudol, že som vtedy nesmelo očakával explóziu novinárskeho záujmu smerom k priamym protagonistom, k bystrickým spevákom a k tým, ktorí ich tu v Bruseli sprevádzali, alebo aj smerom na naše veľvyslanectvo, ktoré tiež bolo pritom.  Bolo sa na čo pýtať a bolo zaiste aj čo odpovedať. Ako vravím, bol by som určite zabudol... a napokon, tak sa aj stalo. Nuž, ale... z tohto príjemného zabudnutia ma veru v polovici februára vyrvala hotová smršť telefonátov, mailov, faxov, korešpondenčných lístkov, expresných listových zásielok, dymových signálov, poštových holubov, poštových dostavníkov, Morseových znakov a čo ja viem, ako sa ešte dá na diaľku drankať informácia... Médiá chceli vedieť hneď a všetko. Všetko a hneď! Kto je ten Slovák pri Európskom parlamente? Odkiaľ!! Ako sa volá!!! Kde je teraz!!!! Atď... Všetkým bolo fuk, že sa prípad vyšetruje a že sa teda informácie – ako všade inde vo svete –  jednoducho neposkytujú.  A vtedy som si spomenul na bruselskú jeseň, na svetového Pendereckého, na tých 1 300 spevákov z 39 krajín a najmä, pravdaže, na skvelých bystrických  spevákov i pedagógov, ktorí k veľkosti udalosti prispeli slovenskou troškou do mlyna. Keby som bol skladateľ, alebo čo i len amatérsky  hudobník, zrejme by som bol v tých chvíľach zložil dajakú kakofonickú kantátu. Dies irae.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite