Pod bežeckými traťami v St. Jakob im Walde je penzión, kde je príjemné dať si silný vývar s pečeňovými haluškami. Každého hosťa pri vchode do reštaurácie zaujme čosi ako oltárik. Na pódiu tróni elegantný drevený vyrezávaný stolík.

Rok po povodniach a zosuvoch tvrdia niektorí občania najviac postihnutej obce Nižná Myšľa, že sa na nich všetci vykašľali. Ide o oprávnený pocit tých, čo prišli o dom a sú frustrovaní zo života v kontajneri?

Milujú ju malí aj veľkí, fajnšmekri aj fastfúdisti. Niekto uprednostňuje ostré ovocné chute, iný zas rigidne trvá na tom, že jej chuť musí byť pevne posadená na smotanovom základe. No všetkým rovnako zasvietia oči, keď sa im v ústach roztápa zmrzlina.

V nedeľu večer v divadle Aréna vykričal publiku hlavný hrdina hry Kukura našu kultúrnu priemernosť. Po vzore Bernhardovho Teátermachra im vmietol do tváre, že v televízií u nás vládne „priemernosť popoludňajších sérií v hlavnom vysielacom čase“, že nás nezaujíma svetová a ani vlastná klasika, že po Európe stoja rady mladých ľudí pred galériami a divadlami – a tu? No, tu nič.

Česká kapela z mesta Tábor toho stihla od roku 1994, keď sa datuje jej začiatok, pomerne veľa. Krátko  po tom, ako vznikla, sa jej členovia presunuli do USA, kde koncertovali a nahrávali úspešné albumy. Neprestalo sa im dariť ani po návrate do rodnej Českej republiky, kde podpísali zmluvu s veľkou nahrávacou spoločnosťou. Majú za sebou stovky divokých vystúpení doma i za hranicami Česka. Momentálne prichádzajú v poradí so siedmym štúdiovým albumom s názvom Karmageddon. Na otázky týkajúce sa kapely Sunshine a nového albumu mi odpovedal spevák Karel „Kay“ Buriánek.      

U nás sa na to používa slovo knihomoľ, Angličania im vravia „bookworm” čiže knižný červík. Červík mi príde výstižnejší ako moľa. Každopádne, patrila som ako tínedžerka medzi nich. V období, keď každý normálny človek už dočítal rozprávky, ale ešte nezvládal seriózne knihy, a čítal len časáky, komiksy a esemesky, v tom období som čítala všetko. Všetko, čo sme mali v našej detskej knižnici, kam som chodila dvakrát do týždňa a brala som si vždy po tri, štyri knihy.

Boli to dobré MS. Hra, atmosféra, štadióny, organizácia, všetko sa podarilo. Naši vypadli priskoro, aj herne sa skôr trápili, ale práve oni sa nakoniec stali súčasťou úspechu. Toho najväčšieho.

Analytici sa zhodujú, že ide o ekonomický nezmysel. Médiá sa zámeru rozdávať chudobným múku a cestoviny vysmievajú. Základné otázky si však položil málokto. Žijú u nás ľudia, ktorí skutočne hladujú? Kto a ako im pomáha?

V noci z ôsmeho na deviateho novembra mi prišla SMS-ka od Petra Zajaca. Stálo tam: „Zastrelili Ernesta.“ Keď som nad ránom hovoril s Oľgou Valkovou, ležala v Ernestovej posteli a plakala.

„Is relieved that there are still people who dont know S. Zizek,“ napísala minule na Facebooku Mária Modrovichová, stĺpčekárka píšuca o New Yorku tu o pár strán ďalej. „Kto, do pekla, je S. Zizek?“ povedala som si v duchu ja a na rozdiel od Márie ma nijako neupokojovalo, že mi to meno nič nehovorí.