Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovensko pozastavuje prvé dávky AstraZenecy. Ministerstvo zdravotníctva zvažuje viaceré alternatívy

Mediár Eleny Akácsovej

.elena Akácsová .časopis .médiá

„Is relieved that there are still people who dont know S. Zizek,“ napísala minule na Facebooku Mária Modrovichová, stĺpčekárka píšuca o New Yorku tu o pár strán ďalej. „Kto, do pekla, je S. Zizek?“ povedala som si v duchu ja a na rozdiel od Márie ma nijako neupokojovalo, že mi to meno nič nehovorí.

Hneď som si vygooglila, že ide o Slavoja Žižeka, slovinského filozofa a kultúrneho teoretika, čerpajúceho z filozofických tradícií Marxa a Hegela. Prednáša po celom svete, vyjadruje sa k aktuálnym sociálnym a politickým otázkam, sám seba rád označuje za marxistu a komunistu a pre svoj nekonvenčný prístup je považovaný za jedného z najobjavnejších filozofov súčasnosti. 
Od tej chvíle sa s ním roztrhlo vrece. Čokoľvek som si čítala, vyskočil tam Žižek. Nielen u rôznych ľavotočivých autorov, ale aj u takých, kde by som to vôbec nečakala. Cituje ho Juro Malíček v recenzii na film Sex v meste 2, spomínal ho Jaro Daniška v texte o pápežovi a v ten istý deň, ako som si prečítala ten Máriin status, som na neho narazila v práve rozčítanej knihe. Bola od nórskeho antropológa T. H. Eriksena Syndróm veľkého vlka, pojednávajúca o hľadaní šťastia v spoločnosti nadbytku. Žižeka tam spomína v súvislosti s jeho vyjadrením, že najšťastnejší ľudia žili v dubčekovskom Československu. S tým by sa dalo súhlasiť, lebo každý, kto si to predaugustové obdobie roku 1968 pamätá, hovorí o eufórii, priam hmatateľnom pocite šťastia z blížiacej sa slobody. 
Lenže Žižek nehovorí o období Pražskej jari. On má na mysli normalizačné Československo rokov sedemdesiatych a osemdesiatych. Vraj sme mali splnené tri predpoklady šťastia: materiálny dostatok, keď aj ten nedostatkový tovar ako vložky a toaletný papier prinášal pri občasnom získaní pocit uspokojenia, po druhé nepriateľa – stranu, na ktorú sa dali zvaliť všetky naše zlyhania a do tretice raj za plotom – Západ, ktorý bol pre nás métou. 
Až v tej chvíli som začala chápať Máriinu radosť, že ešte existujú ľudia, ktorí netušia, kto je S. Zizek. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite