Ako Masahiko nad hrobom Janka Matušku hymnu zanôtil

.miroslava Kernová .časopis .médiá 17.04.2011

Japonec Masahiko, ktorý už niekoľko rokov žije na Slovensku, dal na rady svojej manželky a a vybral sa spoznávať slovenské mestá, aby zistil „čo sú tí Slováci zač.“ To je hlavná dejová línia nového dokumentu Slovenskej televízie Z mesta do mesta od tímu autorov, medzi ktorými je aj Peter Kerekes, autor úspešného dokumentárneho filmu Ako sa varia dejiny.

Uvidíme o rok

.eva Čobejová .jozef Majchrák .časopis .rozhovor 20.03.2011

Má za sebou päť úspešných rokov v Slovenskom rozhlase, kde postavil kvalitný verejnoprávny program. Pôsobil aj v Rybníčkovom manažmente STV ako šéfdramaturg Dvojky a bol programovým šéfom Rádia Twist. Má povesť slušného človeka, ktorý nerád ide do konfliktov. Ľuboš Machaj.

Turecko-turčiansky OTO

.elena Akácsová .časopis .médiá 20.03.2011

Rozoberať víťazov diváckej súťaže Osobnosť televíznej obrazovky, kto si čo zaslúžil a nezaslúžil, či dostal cenu za skutočný výkon, alebo za všetko iné naokolo toho, nemá veľký zmysel. Už samo spojenie slov „osobnosť a televízna obrazovka“ je tak trochu oxymoron, nieto ešte osobnosť a hlasovanie. I keď, v tom súčasnom tureckom (telenovela) a turčianskom (Martinka) televíznom marazme je v podstate šokom, že absolútny OTO sa nedostal do rúk žiadnej čítačke správ, ale talentovanému hercovi Lukášovi Latinákovi.

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis .týždeň vo svete 20.03.2011

Na začiatku rovno poviem, že nie som, pokiaľ ide o rádioaktivitu, celkom objektívny. Mojim rodičom a prarodičom sa totiž podarilo v polovici sedemdesiatych rokov postaviť rodinný dom v jednej z najkrajších štvrtí Prahy, v Klánoviciach, priamo uprostred najväčšieho lesa, aký v Prahe nájdete. Ako to tak v živote býva, nikdy nevyjde všetko dokonale. Mojim rodičom a prarodičom sa ten dom veľmi nevydaril. Nielenže je to taký socialistický rodinný paneláčik s brizolitovou omietkou (ktorá však drží aj po takmer štyridsiatich rokoch skoro nedotknutá), ale najmä svieti, presnejšie povedané, žiari.

Prečo som za odluku

.štefan Hríb .časopis .editorial 26.02.2011

Je to ťažká téma, plná emócií, predsudkov a vier. Ale po 20 rokoch slobody je najvyšší čas postaviť sa k odluke priamo – cirkev už nepotrebuje pomoc štátu. Je to naopak a bude to tak lepšie.

Šesťdesiattri

.daniel Bútora .časopis 26.02.2011

Film Občiansky preukaz láme v kinách rekordy. Príbeh štyroch tínedžerov z polovice sedemdesiatych rokov prechádza od bežnej mladíckej revolty k prežívaniu dopadu pästí komunistickej polície, od širokých úsmevov k mrazivejším spomienkam na zlomené charaktery a zničené kariéry. Dnešným tínedžerom môže byť blízky práve hlavnými hrdinami, ktorí sú v niečom rovnakí ako tí dnešní. A generácii ich rodičov môže byť blízky pripomenutím. Príbeh sa končí niekde okolo roku 1977, keď vznikala Charta. Divák nemá možnosť postavám na plátne zakričať, že treba vydržať už „len“ dvanásť rokov a potom sa to celé rozsype...

Disidenti proti ÚPN?

.jozef Majchrák .jaroslav Daniška .časopis .téma 26.02.2011

Kto by to bol čakal? Prvými kritikmi vzniku ústavov pamäti národa v Poľsku, Česku či na Slovensku boli bývalí komunisti. Spochybňovali otváranie archívov aj princíp pamäti. Po rokoch však situácia vyzerá inak a ešte prekvapivejšie: najväčšími oponentmi ústavov nie sú bývalí komunisti, ale bývalí disidenti. V Poľsku Lech Wałęsa, v Česku Václav Havel a u nás pravdepodobne Ján Čarnogurský. Ako je to možné?

Anketa .týždňa: Aký je váš názor?

.časopis .týždeň doma 26.02.2011

Šiesti odsúdení v kauze Cervanová podstúpili detektor lži s výsledkom, že neklamú, ak hovoria, že s prípadom znásilnenia a vraždy Ľudmily Cervanovej nemajú nič spoločné. Je podľa vás tento test, vykonaný renomovanými americkými examinátormi, dôvodom na pochybnosti o vine odsúdených Nitranov?

Pád Andreja Ď.

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .téma 29.01.2011

Kedysi hviezda bratislavskej komunálnej politiky a ambiciózny muž, ktorý mieril oveľa vyššie. Dnes politik pripomínajúci štvanú zver. Akoby jeho jedinou útechou bola už len poslanecká imunita. Čo sa to vlastne za tie roky stalo?

Arabské domino

.daniel Bútora .časopis 29.01.2011

Po farebných revolúciách možno prišiel čas na revolúcie facebookové. Nečakané je však miesto: Arabský polostrov. K zmenám v Gruzínsku v roku 2003 (ružová) a na Ukrajine v roku 2004 (oranžová) sa niekedy pripočítava aj cédrová revolúcia v Libanone z roku 2005. Napriek tomu platí, že arabské krajiny sú dlhodobo plné autokratických režimov, či už sú spojencami Západu (Egypt, Saudská Arábia), alebo jeho nepriateľmi (Sýria, Líbya, do roku 2003 aj Irak).