Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pád Andreja Ď.

.martin Hanus .jozef Majchrák .časopis .téma

Kedysi hviezda bratislavskej komunálnej politiky a ambiciózny muž, ktorý mieril oveľa vyššie. Dnes politik pripomínajúci štvanú zver. Akoby jeho jedinou útechou bola už len poslanecká imunita. Čo sa to vlastne za tie roky stalo?

.neboli sme si istí, či nás prijme. Keď chcel s ním týždenník Trend na sklonku minulého roku bilancovať jeho primátorskú éru, odmietol sa stretnúť. Odvtedy sa stal svet okolo neho ešte nepriateľskejším: pre novinárov je symbolom skorumpovaného magistrátu, Robert Fico, ktorý zavetrí každú dobrú ľudovú tému, kvôli nemu zvoláva tlačovku. Po šesťhodinovom Predsedníctve KDH exprimátor oznamuje, že vystupuje z hnutia, aby mu viac neubližoval. Nový bratislavský primátor Milan Ftáčnik každú chvíľu hovorí o nových podozreniach z trestných činov, ktoré sa mali udiať za jeho predchodcu.
Osem rokov starosta Starého Mesta, osem rokov primátor, politik, ktorého okolie ho v budúcnosti videlo v prezidentskom paláci. Zrazu politická mŕtvola, do ktorej si každý rád a za lacné body kopne.  

.stretnutie
Andrej Ďurkovský sedí pred nami v malej poslaneckej kancelárii, na stole má štós papierov týkajúci sa bratislavských vodárni. „Mám rád presných ľudí,“ privíta nás a potvrdzuje povesť človeka s nemeckou pedantskou povahou. V miestnosti sa tisneme aj s jeho poslaneckým asistentom, ďalej Milanom Vajdom, dlhoročným hovorcom a pracovníkom magistrátu a Annou Pavlovičovou, riaditeľkou magistrátu, ktorá doťahovala všetky zmluvy, o ktorých sa dnes hovorí. Zasvätení ľudia tvrdia, že to bola práve Pavlovičová, ktorá poťahovala nitky na magistráte, jej vplyv čoraz viac rástol a vraj v závere jej už ani sám Ďurkovský veľmi nedôveroval. Ale v prítomnosti oboch, ktorí v posledných dňoch vystupujú ako tandem, sa táto téma nedala priveľmi rozvíjať. „To, že pani Pavlovičová musela znižovať stavy na magistráte, bola prísna a tvrdá, spôsobilo, že ju veľa ľudí nemalo v láske,“ vysvetľuje Ďurkovský komunálne chýry o jeho pravej ruke na magistráte. Nebol jej vplyv priveľký? Pavlovičová sa usmeje, Ďurkovský pokračuje„ S pani inžinierkou Pavlovičovou dohadovali investori veci ako s riadne poverenou riaditeľkou magistrátu. Presne tak, ako to v minulosti dohadovali s inými riaditeľmi. Pani riaditeľka mala pod sebou množstvo ľudí, s ktorými som komunikoval. Primátor dostáva množstvo dokumentov na podpisovanie. Každý môže, ale nemusí podpísať. To, že je to v poriadku, vám musí garantovať odborný referent. Stojím si za odborným názorom ľudí, ktorí tie veci pripravovali.“
Exprimátor je chladný typ človeka, no napriek ťažkým dňom pôsobí uvoľnene a párkrát sa zasmeje. „Som hrdý na to, že som mohol byť doslova pri zrode nového mesta. Keď sme v čase môjho starostovania spolu s vtedajším primátorom Petrom Kresánkom začínali, v centre mesta boli ruiny, hlavné námestie bolo rozbité. Dnes si už na to len málokto spomenie, všetko, čo funguje, pokladáme za samozrejmosť.“ Na tému KDH nechce veľmi rozprávať. Keď sa ho opýtame, či bol sklamaný priebehom predsedníctva, pôsobí nepreniknuteľne: „K tomu sa nebudem vyjadrovať.“ Naznačí, že jeden človek, ktorý bol voči nemu najtvrdší – našu otázku, či išlo o Daniela Lipšica, rovnako nekomentoval, – sa vlastne o jeho „kauzy“ ani nezaujímal. „Položil len dve otázky, žiadne ďalšie. V rámci tohto stretnutia nebolo cieľom ísť do podstaty veci. Išlo najmä o politické diskusie.“
Hovoríme o PKO a vodárňach, Ďurkovský zdôrazňuje, že ide o mediálne bubliny, čo sa vraj čoskoro ukáže. „Z môjho pohľadu je to aj preto, že asi sedím v parlamente a môžem rozhodovať o celoštátnych veciach,“ dodáva tajomne. Ale otázkou, prečo sa svet akoby zrazu spikol proti nemu, sa už nechce viac zaťažovať. Pôsobí ako vyrovnaný človek, ktorému sa stala len nejaká dočasná krivda. No zajtra bude opäť všetko po starom, teda v poriadku. S chladným pokojom uznáva, že podcenil informovanie verejnosti vo veci PKO alebo pri posledných medializovaných kauzách. „Vyplýva to možno aj z mojej povahy, som totiž človek, ktorý sa predovšetkým orientuje na ciele a ich napĺňanie.“ V istom zmysle to súhlasí: ľudia, ktorí Ďurkovského dobre poznajú, hovoria, že je introvert a technokrat. Introvert, ktorý sa často stránil komunikácie a pracovitý technokrat, ktorý rád študoval haldy papierov. Zmenilo sa len jedno: v posledných rokoch pôsobil na mnohých akosi utiahnutejšie a unavenejšie. Ale k tomu, či nastal u neho v posledných rokoch nejaký zlom, neprenikneme. Obhajuje každé z rozhodnutí, memoruje uznesenia zastupiteľstva či rôznych orgánov, háji sa, že nikdy nekonal svojvoľne, ale vždy v duchu vopred dohodnutých postupov. Obhajuje, že v posledných rokoch primátorovania si nechal pri sebe vyhodených exčlenov SDKÚ, Milana Cíleka, jeho námestníka a Valentína Mikuša, šéfa dôležitého mestského podniku. Teda dvoch mužov, o ktorých sa po Bratislave rozprávajú legendy, ktoré bez dôkazov papier neunesie. Na otázku, či im Ďurkovský dôveroval, odpovedá: „Spolupracoval som s nimi.“ Otázku zopakujeme, exprimátor sa opäť veľavravne vyhne odpovedi: „Spolupracoval som s nimi.“ Vysvetľuje, že nič iné mu neostávalo, keďže Dzurindom vylúčení ľudia mali v zastupiteľstve obrovskú silu. Neprekáža mu, že títo ľudia v kľúčových funkciách spoluvytvárali nelichotivý obraz Bratislavy? „Musel som s nimi komunikovať, opierali sa o hlasy v zastupiteľstve, keby som s nimi nekomunikoval, niektoré projekty by sa úplne zastavili.“
Na záver dokonca v dobrej nálade potvrdzuje chýry, že mal po voľbách záujem o miesto veľvyslanca. Stroskotalo to na Mikulášovi Dzurindovi, s ktorým sa nikdy nemali v láske? „Pokojne si tam môžete dosadiť tri bodky,“ hovorí a smeje sa.

.hlasy na obranu
Na smiech má však Andrej Ďurkovský v tomto období len málo dôvodov. Kauzy spájané s jeho menom, ako sú predaj pozemkov pod PKO či navýšenie základného imania v spoločnosti Infra Services, preveruje polícia a prokuratúra a nájde sa len veľmi málo ľudí, ktorí sú ochotní sa ho verejne zastať. Okrem bývalých spolustraníkov Jána Figeľa a Jána Čarnogurského je jedným z nich exstarosta bratislavského Starého Mesta Andrej Petrek. Ten svoju komunálnu kariéru v tejto mestskej časti rozbiehal v čase, keď tam pôsobil aj Andrej Ďurkovský.  Petrek ho považuje za veľmi úspešného staromestského starostu a pozitívne ho vnímal aj ako primátrora hlavného mesta.  Teda presnejšie, jeho prvé volebné obdobie v rokoch 2002 až 2006. „Keby sme hodnotili iba prvé volebné obdobie, tak by to bol jednoznačne najlepší primátor, akého toto hlavné mesto malo. Priznám sa, mätie ma ten záver jeho osemročnej éry,” povedal Petrek pre .týždeň. Vyslovene pozitívny názor má na Ďurkovského hokejový manažér Maroš Krajči, ktorý  prichádzal s exprimátorom často do kontaktu. „Vážim si ho za to, čo v Bratislave urobil, pamätám si ešte na časy, keď to bolo jedno škaredé, mŕtve mesto. Bez jeho angažovania sa by bolo aj usporiadanie majstrostviev sveta v hokeji oveľa ťažšie,“ hovorí Krajči.
Pozitívny obraz Ďurkovského už dnes šíri len takáto nesúrodá hŕstka ľudí. Pritom kedysi bolo všetko inak.
 
.zlaté deväťdesiate
Presuňme sa do najranejších 90. rokov. Tridsiatnik Ďurkovský mal pri štarte svojej komunálnej dráhy už niečo za sebou. Vyštudovaný vodný hospodár sa zúčastnil na Sviečkovej manifestácii a ako človek angažovaný v zakázanom kresťanskom hnutí celkom prirodzene vstúpil do KDH. Po Novembri sa stal vicestarostom Starého Mesta, o štyri roky neskôr sa postavil proti svojej nadriadenej, starostke Miloslave Zemkovej a zvíťazil. Na Slovensku sa v roku 1994 začínala éra najhrubšieho mečiarizmu, v Starom meste sa Ďurkovský spolu s primátorom Kresánkom pustili do obnovy bratislavského korza. Sivé a schátrané centrum mesta predláždili, pribúdali kaviarne, reštaurácie a do mesta sa vrátil nočný život s veselými ľuďmi. K podobnej obnove jadra by možno prišlo aj za iného starostu, pracovitému Ďurkovskému sa však nedali uprieť osobité zásluhy.
Denník SME vtedy oslavne písal, že korzo ožilo tak, ako „to asi ani otcovia myšlienky – starosta Ďurkovský a primátor Kresánek neočakávali“. Herec Martin Huba pri jednej verejnej akcii vyzdvihol „mravčiu usilovnosť“ starostu a pokračoval: „To, čo robí pre mesto Andrej Ďurkovský, vlieva nádej, že bude čoraz viac tých, čo majú mesto radi.“  
Súčasne to boli divoké roky, keď mnohé prevádzky v meste vlastnila mafia a pešou zónou sa preháňali mercedesy s chlapíkmi, ktorých sa neodvážila napomenúť ani polícia. Ďurkovský verejne upozorňoval, že kto si kúpi kávu za 25 korún, odvádza 10 korún mafii. Neskôr spomínal, ako raz za ním prišiel Peter Steinhübel, obávaný mafián, vyložil na stôl pištoľ, pýtal sa ho na deti a niečo od neho chcel. Nič vraj nedostal.

.náš primátor
Keby Ďurkovský kandidoval za primátora už v roku 1998, s prehľadom by zvíťazil. Lenže na najvyššej politickej úrovni sa zrodila dohoda, že kandidátom pravice bude bývalý „polročný“ premiér Jozef Moravčík. Ďurkovský preto svoje ambície odložil. Keď o štyri roky ohlásil kandidatúru, mal na sebe pár šrámov – už v tom čase bola známa kauza Figeľovho bytu, ktorá sa pred pár mesiacmi nanovo prevalila. Ďurkovského aura však bola prisilná. Dzurindovho kandidáta Juraja Sterna porazil na hlavu.
Ďurkovský vtedy hýril energiou a pozoruhodným sebavedomím. Vyhlasoval, že chce byť v primátorskej funkcii dve volebné obdobia, a potom sa bude uchádzať o vyššie funkcie v štáte. Hovoril, že nebude spolupracovať so sivou eminenciou bratislavského komunálu Romanom Vavríkom, ktorý stál za podozrivo nevýhodnými zmluvami. Mal dobré vzťahy s médiami, veď ako spoločný kandidát KDH a ANO zvíťazil aj za podpory Ruskovej Markízy, ktorá o ňom vysielala nadštandardne veľa príspevkov.
Ďurkovský pritom začínal v nanajvýš priateľskom prostredí. A možno práve na to dnes tak dopláca. Vo veľkých mestách ako Košice, Banská Bystrica či Žilina je pár šikovných a od mesta nezávislých novinárov, ktorí sa orientujú v  miestnej politike, dobre poznajú komunálnych politikov, vedia o ich záujmoch.  V Bratislave však nijaké noviny nepoveria ambiciózneho investigatívca, aby sa sústredil na komunálnu úroveň. Nič také, ako bratislavskí investigatívni novinári, ktorí by striehli na každú menšiu kauzu, v hlavnom meste neexistuje. Nič také ako verejná kontrola Bratislavčanov neexistuje. Iba propagandistické trúby novín, ktoré vydávajú mestské časti. Práve v tomto prostredí vyrastali všetci primátori aj starostovia. Nie div, že príbehy niektorých sa končia tak smutne.

.privilegované J&T
Rok 2006, komunálne voľby, Ďurkovský obhajuje svoj post, proti nemu sa však v prieskumoch doťahuje Monika Flašíková Beňová zo Smeru.  „Ďurkovský znervóznel, jeho kampaň sa zintenzívnila, čo znamená, že si vyžiadala aj ďalšie finančné prostriedky,“ povedal .týždňu človek, ktorý v tom čase s Ďurkovským na kampani spolupracoval, no želal si zostať v anonymite. Ďurkovský vtedy priznal, že kampaň sa oproti pôvodným odhadom predražila, vraj stála 9,5 milióna korún. Michal Ruttkay z Klubu reklamných agentúr však jej hodnotu vtedy odhadol na sumu „niekde medzi 20 a 30 miliónmi korún“. Už vtedy sa začalo špekulovať, že na Ďurkovského kampaň prispeli aj ľudia z J&T. A že vlastne tu sa upísal – nie rovno diablovi, ale finančnému žralokovi.
„Všetkých svojich sponzorov som zverejnil na svojej internetovej stránke. S J&T som nikdy na tému peňazí na moju kampaň nehovoril. V tom mám čisté svedomie,“ hovorí dnes Ďurkovský. Nepomáhal mu ani spolumajiteľ skupiny Peter Korbačka? Pán Korbačka mi v kampani špeciálne nepomáhal, nemám o tom vedomosť.”
O jeho dobrých vzťahoch s touto finančnou skupinou sa hovorilo už krátko pred komuálnymi voľbami, keď Ďurkovský letel na medzinárodný veľtrh nehnuteľností do Cannes jej súkromným lietadlom. Hovorca J&T to vtedy zdôvodňoval tým, že v lietadle mali ešte jedno voľné miesto, a tak ponúkli dopravu aj primátorovi. Nič viac v tom vraj nebolo.
Meno tejto firmy však už na verejnom obraze Andreja Ďurkovského akosi prischlo. A to nielen pre PKO, ale napríklad aj v súvislosti s výmenou pozemkov na petržalskej strane brehu Dunaja. Týždenník TREND v roku 2007 vypočítal, že mesto mohlo pri transakcii prísť o vyše pol miliardy korún. O privilegovanom postavení J&T či spoločnosti Cresco na bratislavskom magistráte sú presvedčení aj ďalší oslovení hráči v biznise, ale nechcú o tom hovoriť verejne.
Ďurkovský tieto reči vehementne odmieta. „Prečo sa nehovorí o tých projektoch, s ktorými som ich vyhodil? Napríklad o projektoch, ktoré súviseli s vybudovaním veľkých centier pri Prístavnom moste? Boli megalomanské a nemali mestský charakter. Je absurdné hovoriť, že J&T sa tešili mojej obľube. Keby to tak bolo, dnes by už PKO nestálo. Prečo sa nespomínajú projekty ako Eurovea? Tam tiež prišiel investor, akurát nie slovenský. Pritom J&T mali v minulosti záujem aj o toto územie,“ poukazuje Ďurkovský na projekty zo svojho prvého volebného obdobia.
 
.sivá eminencia
Nejde len o to, či boli niektoré skupiny zvýhodňované. Celkovo sa viacerí podnikatelia sťažovali, že mnohé veci, ako vydávanie záväzných stanovísk, trvajú príliš dlho, musia prechádzať viacerými inštanciami magistrátu a neraz viackrát podplatiť. „Kedysi sa dalo rýchlo dohodnúť s jedným človekom. Dnes sa musíte dohodnúť s viacerými a každý si od vás niečo vypýta. Je to nepochopiteľne ťažkopádny labyrint,” hovorí jeden podnikateľ, ktorý chce ostať v anonymite.
Opäť sa dostávame k postave riaditeľky magistrátu Anne Pavlovičovej. Pre Ďurkovského pracovala ešte v časoch, keď bol starostom Starého Mesta a prešla s ním aj do Primaciálneho paláca. Začínala ako radová referentka, ale jej pracovitosť a najmä ambicióznosť jej pomáhali nahor. Práve ona mala pod kontrolou prípravu všetkých dôležitých návrhov, ktoré prichádzali na rokovanie zastupiteľstva a bola kľúčovým partnerom veľkých investorov. „Niekedy sa zdalo, akoby primátor všetky rozhodnutia ani nemal úplne pod kontrolou a príliš sa spoliehal práve na svoju riaditeľku magistrátu,“ povedal pre .týždeň jeden z komunálnych politikov KDH. Opäť, bol toto jeden zo zlomov v Ďurkovského kariére?

.politik
Andrej Ďurkovský sa nikdy príliš neangažoval v straníckej politike ani sa nevyjadroval k celoštátnym témam. No v komunálnej politike vládol pomerne tvrdou rukou a poslanecký klub strany mal pod kontrolou. Mnohí z jeho členov k nemu priam s božskou úctou. V strane sa traduje, ako raz primátor prišiel na dohodnuté stretnutie s poslaneckým klubom s veľkým oneskorením. Keď vstúpil do miestnosti, namiesto výčitiek viacerí poslanci demonštratívne povstali a začali tlieskať.  Pri inej príležitosti sa s členmi Poslaneckého klubu KDH neunúval osobne prediskutovať otázku šéfa tohto klubu. Po poslancovi Petrovi Lenčovi poslancom len odkázal, že si želá, aby šéfom klubu bol práve on. A tí to bez reptania akceptovali. Zlaté staré časy.

.neboli sme priatelia
Čo si o tomto páde Ďurkovského myslia ľudia, ktorí sú s tým všetkým tak trocha spojení? Muž, s ktorým sa stretávame vo foyer luxusného hotela Kempinski, ani na sekundu nepripustí, že by jeho spoločnosť požívala akékoľvek výhody. Spolumajiteľ J&T Peter Korbačka, naopak, tvrdí, že mesto spoločnosti Henbury Development v kauze PKO skôr ubližovalo. „V tejto kauze sa cítime absolútne poškodení. V roku 2005 sa predal pozemok. Z dôvodovej správy muselo byť každému jasné, že tam ideme stavať. Následne sme boli zo strany mesta požiadaní, aby sme nezačali búrať hneď, keďže mesto ešte nemá za PKO náhradu, ale v priebehu dvoch, troch rokov ta náhrada bude. Mesto však za šesť rokov nebolo schopné nájsť riešenie a nám stále vznikajú väčšie a väčšie škody, “ sťažuje sa.
Korbačka odmieta aj informácie, že J&T prispela na Ďurkovského volebnú kampaň, ako aj to, že pred voľbami navštevoval jeho volebný štáb. „Určite nie, ani neviem, kde mal štáb. Bol som po voľbách v Jazz Café, kde Ďurkovský oslavoval víťazstvo a zablahoželal som mu. Bol tam kdekto.“
Jeho vzťahy s primátorom a so šéfkou magistrátu boli síce vraj vzhľadom na angažovanie spoločnosti v Bratislave časté, ale vyslovene pracovné. „Veď keby boli kamarátske, azda by v prípade PKO nešiel tak často proti nám.“ Biznismen si na koniec rozhovoru trúfne zhodnotiť Ďurkovského pôsobenie na čele hlavného mesta. „Ako občan a podnikateľ som to prvé obdobie vnímal lepšie ako druhé. V tom prvom mal viac sily to niekam dotiahnuť. V tom druhom, neviem čo sa pod to podpísalo, už nemal toľko energie, chuti a zápalu.“
V tomto sa s hodnotením predstaviteľa J&T zhodne v Bratislave naozaj každý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite