Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Šesťdesiattri

.daniel Bútora .časopis

Film Občiansky preukaz láme v kinách rekordy. Príbeh štyroch tínedžerov z polovice sedemdesiatych rokov prechádza od bežnej mladíckej revolty k prežívaniu dopadu pästí komunistickej polície, od širokých úsmevov k mrazivejším spomienkam na zlomené charaktery a zničené kariéry. Dnešným tínedžerom môže byť blízky práve hlavnými hrdinami, ktorí sú v niečom rovnakí ako tí dnešní. A generácii ich rodičov môže byť blízky pripomenutím. Príbeh sa končí niekde okolo roku 1977, keď vznikala Charta. Divák nemá možnosť postavám na plátne zakričať, že treba vydržať už „len“ dvanásť rokov a potom sa to celé rozsype...

Tri roky husákovskej normalizácie sú epizódou, úryvkom z dlhšieho obdobia, rozdeleného rokom 1968. Staršia generácia, ktorá zažila 50. roky, zakaždým pripomenie, že husákovské roky boli iba „light“ verziou oveľa brutálnejších rokov stalinského a gottwaldovského socializmu, kde sa za tínedžerské žartíky nevyhadzovalo z gymnázia, ale posielalo do lágrov. Tí, ktorí si pamätajú 70. roky, by zasa vedeli pridávať vlastné príbehy a detaily, často horšie a smutnejšie, než aké sa odvážil ukázať film, ktorý chce zostať aj komédiou – hoci niektorí dnešní tínedžeri majú aj tak pocit, že väčšina filmov o období pred rokom 1989 je nejako príliš depresívna a tvrdá. To však nie sú zlé body pre filmy, ale dobré body pre zlepšenie, ktorým napriek všetkým ťažkostiam spoločnosť za posledných 21 rokov prešla.
Na vyrovnanie sa s komunistickou minulosťou sa často používa príklad biblického putovania Židov po púšti po oslobodení z egyptského otroctva – aj oni smeli vstúpiť do zasľúbenej zeme až po štyridsiatich rokoch, po generačnej výmene. V tomto sme kúsok za polcestou. Súčasťou generačnej výmeny však nesmie byť zabudnutie na to, čo bolo. V 50. rokoch skončili desaťtisíce ľudí vo väzniciach a pracovných táboroch, stovky boli popravené, desiatky, neskôr stovky nesmierne odvážnych ľudí boli zastrelené na hraniciach. Státisíce ľudí opustili krajinu, často s dôsledkami pre tých, ktorí zostali.
Aj obdobie Občianskeho preukazu – polovica 70. rokov – vytvorilo odporný režim, ktorý ponúkol tichú dohodu prispôsobenia sa, drobného kolaboranstva, prikyvovania a istého spolupáchateľstva výmenou za relatívny pokoj. A, naopak, tvrdých postihov každému, kto verejne prejavil nesúhlas – od nemožnosti cestovať do zahraničia až po neprijatie na strednú a vysokú školu a obmedzenú kariéru v zamestnaní. Do nejakej miery spolupráce sa zapojila väčšina, od tých najmenších prejavov (účasť na voľbách, májový sprievod, členstvo detí v pionierskej a zväzáckej organizácii) cez horšie prejavy (členstvo v KSČ) až po tie najhoršie (osobná účasť na represiách a krivení celej spoločnosti). Aj do tých najhorších sa pritom dalo spadnúť ľahšie, než by sa dnes zdalo. Tých, ktorí odolali a zostali sami sebou, bolo veľmi málo.
Nemecké vyrovnávanie sa s nacistickou minulosťou sa začalo krátko po vojne, a napriek programu denacifikácie trvalo celé desaťročia – od očisty súdnictva (to znie akosi aktuálne) až po vnútornú premenu učiteľov a úradníkov (tiež povedomé). Hrôzy, ktorých sa Nemci dopustili na sebe, ale najmä na iných, však v čomsi urobili nemeckú úlohu ľahšou: nebolo sporu o zlyhaniach a tragédiách, išlo len o väčšiu či menšiu mieru zodpovednosti. U nás ten spor existuje, pretože nemáme dobrú pamäť. A živia ho napríklad všetci, ktorí tvrdia, že November ani nezaregistrovali.
Na uvedomenie si našej osobnej zodpovednosti bude treba ešte mnoho Občianskych preukazov, Kawaskiho ruží, dokumentov a vyznaní jednotlivcov: tiež som bol pri tom, na tomto som sa podieľal a nie som na to hrdý. Až potom sa bude môcť dátum v kalendári, keď Klement Gottwald uchopil všetku moc, stať iba dňom smutného pripomenutia.
Mimochodom, od 25.februára 1948 uplynulo minulý týždeň šesťdesiattri rokov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite