„Ak sa človek pre niečo rozhodne a je odhodlaný robiť dobro, tak si spôsob vždy nájde.“  Alebo: „Iba zapamätanie si historických udalostí nestačí. Mali by sme sa väčšmi sústrediť na pozitívne stránky histórie a učiť sa z nej láskavosti, láske, poctivosti, mravnosti a vzájomnej pomoci a súcitu.“ Pomerne ľahko sa to vysloví, veľmi ťažko je krásnym slovám dostáť. Sir Nicholas Winton ich povedal aj naplnil.

Zavreli sme sa s kamarátom do kamarátkinej kúpeľne a strávili sme spolu noc. Noc vyvolávania fotiek. Kamarát vlastne nebol môj kamarát, iba syn môjho kamaráta, ale v noci sa upgrade-ol. Pôvodne sme mali vyvolávať u mňa, ale ja mám garsónkovú kúpeľňu určenú pre trpaslíkov, a tak sa kamoška zľutovala a robila nám pohostenie.

Meno Giampaolo Di Paola vám asi nič nepovie, ale malo by. Nejde o to, že je to taliansky admirál, takých admirálov bolo a je, ale je to vlastne vrchný veliteľ celej Severoatlantickej aliancie. Nevidieť ho tak, ako generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena, no je možno ešte dôležitejší.

Večerné televízne správy o udalostiach dňa uzatvárajú deň ako posledná formalita všade na svete. V Amerike však majú ešte menej serióznu, no o to zábavnejšiu dvojičku. Prichádza na rad ako posledný program v prime-time, teda predtým, ako masy vypnú televízor a idú spať. Namiesto udalostí sú stredobodom výrazní ľudia.

Organizátori Dúhového pochodu majú dôvod na spokojnosť: od tejto sezóny možno definitívne povedať, že ich požiadavky sa stali pevnou súčasťou verejnej debaty. A tak čoraz väčšmi budú polarizovať prívržencov aj odporcov „dúhových“ cieľov a zároveň nabádať váhavejších k jasnejšiemu postoju.

Už sa zdalo, že ruská politická scéna nemá žiadnych nových hráčov. Premiér Putin založil na svoju podporu široký Národný front a politický boj sa skončil. A zrazu prišiel on.

Meno Giampaolo Di Paola vám asi nič nepovie, ale malo by. Nejde o to, že je to taliansky admirál, takých admirálov bolo a je, ale je to vlastne vrchný veliteľ celej Severoatlantickej aliancie. Nevidieť ho tak, ako generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena, no je možno ešte dôležitejší.

Divadelníci majú svoju Divadelnú Nitru či Novú drámu, filmári festival v Bratislave a Trenčianskych Tepliciach. Každý má nejaký festival, dokonca aj politici – len to vždy uvzato volajú samit. A čo my? Chvalabohu, nezostávame bokom.

Syn Poľska je dnes blahoslaveným Jánom Pavlom II. Čo to pre Poľsko znamená? Čo by malo teraz robiť?

Nie sú problémy s Veľkým bratom dielom toho, že je vlastne blbec? Aby sme si rozumeli, Veľký brat je super, iste, má svoje muchy, ako každý súrodenec, ale tie sa dajú prepáčiť, lebo to s nami myslí dobre. Prečo by inak chcel vedieť, koľko nás vlastne je? Len tak? Bez plánu? Čo by to potom bolo za Veľkého brata?