Určite ste to už zachytili. Meta, prevádzkovateľ Facebooku a Instagramu, minulý piatok zablokoval profil poslancovi NRSR Rudolfovi Huliakovi. „Priatelia, vymazať FB stránku poslanca NR SR s 60 000 sledovateľmi je už hádam cez čiaru,“ rozčuľoval sa.

Chceli by ste ísť do kina, ale neviete na čo? Zistíte to, ak si pustíte najnovší diel našej relácie o filmových premiérach. Juraj Malíček a Martin Papšo sa rozprávajú napríklad aj o novom filme WIma Wendersa, pokračovaní Duny či ďalšej českej komédii (prekvapujúco bez Jiřího Langmajera).

Minule som písala o tom, ako je v ohrození právny štát. To ohrozenie každým dňom silnie a je stále vážnejšie, a tak nemôžem písať o ničom inom ani tento týždeň.

Sociálna sieť Facebook tento rok oslávila svoje 20. narodeniny. Facebook sa za ten čas stal normou, zovšednel, a len málokto v ňom vidí radikálnu inováciu, ktorú predstavoval v prvých rokoch svojej existencie.

Keď sa snažíte obslúžiť viac ako tri miliardy používateľov, zákonite po ceste párkrát zakopnete. V prípade Facebooku bolo týchto zakopnutí neúrekom. Niekedy oplakávali eurá slovenskí marketéri, inokedy prichádzali o doláre americkí účtovníci, no v istých momentoch prišlo i na cenu najvyššiu...

„Robert Fico je ochotný udělat cokoli, jen aby překryl to, že si pouze chrání svůj zadek,“ říká v rozhovoru pro deník FORUM 24 bývalý slovenský předseda vlády Mikuláš Dzurinda, který je nově členem mezinárodní pracovní skupiny pro bezpečnostní architekturu Evropy. Současného slovenského premiéra má za slabocha, kterého bychom neměli brát vážně. Dzurinda zároveň varuje, že se evropské země chovají jako černí pasažéři a klienti, kteří neplatí, ne jako spojenci.

Podľa miestnych zvyklostí rakvu s telom Navaľného po prevoze na cintorín ešte raz otvorili, aby sa s ním naposledy rozlúčili jeho rodičia Ľudmila a Anatolij a ostatní príbuzní.

V Moskve pochovávajú zavraždeného kritika ruského režimu Alexeja Navaľného. Na jeho youtubovom kanáli sledujte priamy prenos z jeho pohrebu, komentáre a protesty Rusov, ktorí sa s ním lúčia.

Ľudia, ktorí sa zhromaždili v Moskve pri chráme, kde prebiehal pohreb Alexeja Navaľného, kričali: „Ty si sa nebál. Ani my sa nebojíme!“ Pozerala som v priamom prenose do tvárí mladých, starých, uplakaných aj hrdých. Je v nich nádej Ruska.

Bolo to na jednom koncerte, hrali nádhernú starú hudbu, a vtom sa mi v piane, medzi dvoma taktami, hranými na drevených dychových nástrojoch, náhle znovu otvorila brána k onomu svetu, letel som nebom a uzrel Boha pri diele, trpel som blaženou bolesťou a už som sa nebránil ničomu vo svete, ničoho vo svete som sa už nebál, so všetkým som bol zmierený, všetkému som odovzdával svoje srdce. Netrvalo to dlho, možno štvrťhodinu, ale vrátilo sa to v snoch onej noci a od tej doby po všetky tie pusté dni občas ukradomky zažiarilo, videl som to tu i tam prechádzať mojím životom ako zlatú božskú stopu, temer vždy hrubo zanesenú bahnom a prachom, hneď nato znova osvetľujúcu cestu zlatými iskrami akoby sa už nikdy nemala stratiť, no predsa čoskoro znova stratenú v hlbinách, Hermen Hesse.