Bolo to na jednom koncerte, hrali nádhernú starú hudbu, a vtom sa mi v piane, medzi dvoma taktami, hranými na drevených dychových nástrojoch, náhle znovu otvorila brána k onomu svetu, letel som nebom a uzrel Boha pri diele, trpel som blaženou bolesťou a už som sa nebránil ničomu vo svete, ničoho vo svete som sa už nebál, so všetkým som bol zmierený, všetkému som odovzdával svoje srdce. Netrvalo to dlho, možno štvrťhodinu, ale vrátilo sa to v snoch onej noci a od tej doby po všetky tie pusté dni občas ukradomky zažiarilo, videl som to tu i tam prechádzať mojím životom ako zlatú božskú stopu, temer vždy hrubo zanesenú bahnom a prachom, hneď nato znova osvetľujúcu cestu zlatými iskrami akoby sa už nikdy nemala stratiť, no predsa čoskoro znova stratenú v hlbinách, Hermen Hesse.
Homília: Daniel Pastirčák
Čítanie z Biblie: Juraj Adamuščin
Nahrávka: Igor Rjabinin
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.
